V plackartnom do Kyjeva oproti mne leží dievčina, ktorá celú noc presmrká a prekašle. Vyzerá, akoby mala vtáčiu chrípku. Celý ďalší týždeň sa cítim tak, akoby som ju od nej chytila. pokračovanie článku
Záporožie som si všimla vlani, keď sme s Jakubom cestovali autobusom zo Simferopoľa do Kyjeva. Zdalo sa mi veľké, v noci bolo krásne vysvietené. Práve som vtedy čítala Gogoľovho Tarasa Buľbu, ktorý sa stal atamanom v Záporožskej Siči, a tak som Záporožie zaradila do poradovníka našich ukrajinských cieľov. pokračovanie článku
Chvíľu som sa pohrávala s myšlienkou prežiť Prvý máj v Pervomajsku. Stránka tohto ukrajinského mesta však nesľubovala nič moc a navyše jeho názov nemá so Sviatkom práce nič spoločné, je to dátum jeho vzniku. Preto sme sa rozhodli Prvý máj stráviť o 440 km ďalej. Chcete vedieť, kde? Nasadajte, o chvíľu odchádzame. pokračovanie článku
Ak ste sa už spamätali z kultúrneho šoku, ktorý vám privodili verše v závere reportáže z Pisy, môžete sa so mnou vydať do krásneho mesta Siena. Nebojte sa, dnes žiadna lascívna básnička nebude. pokračovanie článku
Nie že by nebolo počas štyroch dní vo Florencii čo pozerať, ale byť len pár kilometrov od najslávnejšieho stavebného nepodarku na svete a nevidieť ho na vlastné oči, to by sme si neodpustili. pokračovanie článku
... bez Vesuvu Neapol, to bych byla bez tebe - takto spievala Inka Zemánková vo filme Hotel Modrá Hvězda pred viac ako sedemdesiatimi rokmi. Pravdepodobne nebola vo Florencii vo februári ako my. Zažili sme síce viac Florencie bez oblohy ako s ňou, na druhej strane je mesto v tomto ročnom období cenovo prijateľnejšie a turistoprázdnejšie. pokračovanie článku
Na Vianoce som dostala útlu knižôčku Země beze jména z roku 1932, ktorú napísal Ivan Olbracht. Zápisky z Podkarpatia spred osemdesiatich rokov sú veľmi zaujímavé, no možno ešte o kúsok zaujímavejší je obal, v ktorom knižka z pražského antikvariátu dorazila do Žiliny. pokračovanie článku
Na cestu do Podkarpatia som sa vybavila Čapkovým Hordubalom, Olbrachtovým Nikolom Šuhajom a pevným rozhodnutím, že moja v poradí pätnásta výprava na Ukrajinu sa nezaobíde bez návštevy Koločavy. pokračovanie článku
Konzervatívci pocítia sklamanie hneď po príchode do Užhorodu. Stará Volga, čo stála pri stanici dlho a neochvejne ako Lenin na kyjevskom Chreščatyku, kamsi zmizla. Zmizla aj typická "stolovaja" na autobusovom nástupišti, namiesto nej je tu bar. Väčšina vecí sa však od mojej minuloročnej návštevy Podkarpatia nezmenila. pokračovanie článku
Ráno sa presúvame do chorvátskeho Dubrovníka. Okrem šoféra sa nás v minibuse vezie šesť. Cesta trvá necelú hodinu, veď je to sem z Trebinje len 30 kilometrov. pokračovanie článku
Ráno si pozrieme, ako sa prebúdza Mostar. Pekárne svojou vôňou lákajú ranných návštevníkov, ktorých je tu v tomto čase len zopár. Napriek tomu už obchodníci po krátkej nočnej prestávke znova pripravujú stánky a čakajú prvých zákazníkov. Upratovacie komando pod starým mostom zbiera do igelitových vriec odpadky, ktoré tam ostali po jeho včerajších obdivovateľoch. pokračovanie článku
Štyri dni po návrate z Grécka som usilovne prala, sušila a žehlila naše použité šatstvo, aby som sa mohla na piaty deň bez restov vybrať na Balkán znova. A tak som sa znova vydala po známej trase vedúcej metropolami na Dunaji. pokračovanie článku
Po tom, čo sa nám v priebehu desiatich hodín pokazil pár kilometrov od srbských hraníc už druhý autobus, záchrana prišla priamo z Budapešti. Do tretice všetko dobré platilo aj v tomto prípade a tak sme pod ochrannými krídlami vodičov Ferencza a Gézu dorazili do Pargy s miernym meškaním a čiastočne modifikovaným sloganom "Do Grécka s Maďarmi." pokračovanie článku
Bolo to ešte pred druhou svetovou vojnou. Do mäsiarstva Josefa Patočku v Uherskom Hradišti prišla z neďalekej dediny skupina jazdcov na koňoch oblečená v pestrých krojoch so slovami: pokračovanie článku
Cesta z Kerča do Simferopola trvá vyše štyroch hodín. Vedie miestami okolo mora a pláží plných slniacich a kúpajúcich sa ľudí. Závidím im tým viac, že podľa podľa pôvodného plánu sme sa na niektorej z týchto pláží mali kúpať aj my. pokračovanie článku
V plackartnom máme za susedky babušku s vnučkou, ktoré spolu lúštia krížovky. Mala by som spať na hornom ležadle, ale dvanásťročná Katuška chce, aby som sa s ňou vymenila. "Požálujsta, požálujsta", prosí s rukami zopnutými, a ja jej návrh s radosťou prijímam. Dole sa cítim bezpečnejšie. pokračovanie článku
V rovnakom čase, keď sa hlavy štátov nevedeli dohodnúť či áno a či nie, my s Jakubom sme v tom mali absolútne jasno. Ísť v máji na Krym? Samozrejme! pokračovanie článku
Po päťdesiatich piatich Silvestroch v kruhu rodiny som sa rozhodla oželieť štyridsiatu reprízu Rysavej jalovice a prijala som dcérin návrh stráviť prelom rokov v Paríži. Do batoha som vzala foťák, kus štedráka, pršiplášť a ešte zopár drobností a dva dni pred koncom roka sme vyrazili. pokračovanie článku
S Natáliou som sa zoznámila pred takmer štyrmi rokmi vo vlaku medzi Kyjevom a Užhorodom, keď cestovala s vnučkou za svojou mamou do Vonihova. pokračovanie článku
Kedysi som mala spolužiaka z Kysúc. Keď rozprával o živote v osade Trojačka, kde sa v zime namiesto Ein Kessela Buntesa bavili pri páračkách, trochu som mu závidela. On mi zas možno závidel, keď sme spolu vystúpili po takmer štvorhodinovej ceste na žilinskej stanici. Cesta rýchlikom z Bratislavy vtedy trvala dlhšie ako dnes, pretože sa v Púchove "prepriahalo". A tak kým ja som to mala domov peši asi päť minút, Janko musel čakať na vlak do Čadce, tam prestúpil na ďalší do Makova a odtiaľ sa ešte šplhal peši kamsi do kopcov k svojim. pokračovanie článku
Pretože mi Grécko - až na jednu smiešnu tradíciu týkajúcu sa použitého toaletného papiera - plne vyhovuje, aj tento rok sa stalo cieľom našej dovolenky. Z tisíciek ostrovov, ktorých počet sa líši od Wikipédie k Wikipédii i od Saturu k Aeolusu, sme si vybrali Kos. pokračovanie článku
Siedmeho augusta 1931 sa v rodine Patočkovcov v Uherskom Hradišti narodilo dievčatko. Mama mu chcela dať meno Lada, ale otec povedal:
"U Trpíkovcov majú peknú dcéru, volá sa Blanka."
Trpíkovci boli vážená právnická rodina. Aj spisovateľ František Kožík spomína vo svojej knižôčke Sníh padá na Hradiště hneď na prvej strane, ako u Trpíkovcov prenocoval v júli 1919, keď ako desaťročný prišiel do Hradišťa robiť skúšky na gymnázium.
A tak dostalo dievčatko meno Blanka. pokračovanie článku
Pomaly sa zmráka, okná malých chalúpok pod poloninami blikajú do tmy ako svätojánske mušky. Ukolísaná monotónnou uspávankou vyklepkávanou kolesami vlaku odkladám rozčítaného Sienkiewicza a pozorujem krajinu. Premýšľam, čo ma v nasledovných dňoch čaká. Za posledných šesť rokov som tadiaľto prechádzala asi jedenásťkrát, ale tentokrát je to trochu iné. Ukrajinou dnes cestujem prvýkrát sama. pokračovanie článku
Začína druhý a zároveň posledný deň našej národne šmrncnutej misie. Nemáme žiadne konkrétne plány - ja som za prehliadku chrámu svätého Sávu, Jakub navrhuje návštevu národného múzea. pokračovanie článku
Načim mi pridať k reportážam štipku národneho ducha, povedala som si. V piatok ráno sme teda zbalili oštiepky, nasadli do vlakoch a smerovali na Budapešť. pokračovanie článku
Stalo sa včera podvečer. Stojím s dcérou pred naším domom, v ruke držím fototašku, Viktorka vrecko so starým chlebom. Okolo ide suseda, sympatická staršia pani.
"A čo tu takto postávate? ", pýta sa. "Čakáme na brata, príde po nás autom. Narodili sa mu kozičky." pokračovanie článku
Keď sme boli s bratom malí, takmer celý voľný čas sme boli zavŕtaní v knihách. Nezmenilo sa to ani po tom, ako naši v roku 1967 kúpili prvý televízor značky Dajana, ktorý nás sprevádzal vyše dvadsaťročným intervalom medzi Pražskou jarou a Nežnou revolúciou. Čítali sme všetko, čo nám prišlo pod ruku. pokračovanie článku
Otec nám často vravieval, že najkrajšie miesta na svete sú Rajecké Teplice a Makarská. Neviem, do akej miery to myslel vážne, faktom ale ostáva, že k Rajeckým Tepliciam mal veľmi dobrý vzťah. pokračovanie článku
Dva dni predtým, ako sme si vybrali dovolenku na Thassose, skončili firstmomentové zľavy. Pár dní po tom, ako sme zaplatili, v Aténach povstali noví bojovníci a v cestovných kanceláriách padali ceny gréckych zájazdov. Počas nasledujúceho obdobia sa na nás z televíznych obrazoviek škodoradostne škerili masy štrajkujúcich a z výkladov cestoviek polovičné ceny. pokračovanie článku
Vlastne vôbec neviem, či je Wang, pokojne sa môže volať Čang, Lin, Sun alebo Šen, teda ak je Číňan. Ale takisto môže byť Nguyen, Luc, Doan alebo trebárs Ho, ak pochádza z Vietnamu. Veľmi nad tým nepremýšľam a keď odchádzam na obed, šéfovi len zakričím, že idem k Číňanovi. pokračovanie článku
Cestu k 1800 kilometrov vzdialenému domovu začíname osobákom čiže električkou, ako to tu volajú, ktorá nás po dvoch hodinách dopraví do Simferopoľa. Ani tentokrát nezostaneme bez kultúrnej vložky. Po harmonikárovi a gitaristoch si vypočujeme Deň Pobedy v podaní huslistu. Znie to síce o čosi lepšie ako harmonikár pred dvoma dňami, ale hlavne preto, že huslista sa aspoň nepokúša spievať. pokračovanie článku
"Áno, určite budete rozčarovaní, ak prichádzate do Sevastopoľa prvý raz", píše v úvode Sevastopoľských poviedok Tolstoj. I keď on to myslel v inom kontexte, u mňa to platí doslova. A to dokonca aj teraz, keď som v Sevastopole už druhýkrát. pokračovanie článku
Žena v najlepších rokoch, pracuje v najlepšom regionálnom rádiu, kde sa stará o jeho webové stránky najlepšie, ako vie.:-)
Blanka Ulaherová
b.ulaherovagmail.com
