reklama

Po vojne o šiestej večer

Nikdy ma pojem "prvá svetová" nezasiahol tak intenzívne, ako keď som prikrčená vo vysekanom bunkri pod Tre Cime obdivovala fotogenickú panorámu Dolomitov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (44)

Keď som pred dvoma rokmi písala článok zostavený z pohľadníc, ktoré posielal môj dedečko domov v rokoch 1914 - 1918, narazila som na fotku vojakov šplhajúcich sa na vysokú skalu. Na rube fotky bolo napísané "Fotografováno 1916 v červnu na Italské frontě v Tyrolích".

dolomity
dolomity 

Presnejšiu predstavu, ako to tam vyzeralo, som dostala až počas tohtoročnej dovolenky, v rámci ktorej sme navštívili miesta, na ktorých bol pred mnohými rokmi aj dedečko. Napríklad legendárnu Piavu v meste Piave di Cadore.

piave
piave 

A samozrejme Dolomity. Možno bol práve tu, v blízkosti Tre Cime a Monte Paterno, možno na neďalekom Monte Piana, ktoré vidieť oproti.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
diery
diery 

Všade sa nachádzajú pozostatky vojny. Prevŕtané skaly, vojnové pamätníčky aj pomníky.

pamätník
pamätník 

pomník
pomník 

pomník
pomník 

Tu žili. Vlastne živorili. Natlačení v bunkroch, ktoré si museli najprv ručne vysekať.

bunker
bunker 

bunker
bunker 

bunker
bunker 

V neustálom strehu. Cez malé štrbiny kontrolovali pozície nepriateľského vojska, ktoré tvorili rovnako živoriaci chudáci.

bunker
bunker 

S bohatými spomienkami na tých, ktorých nechali doma a so skromnou vojenskou výbavou (exponáty odfotené v múzeu 1. svetovej vojny v Timau, Taliansko).

odev
odev 

ruksak
ruksak 

Vybavení ešusom a vyzbrojení muníciou.

náboje
náboje 

Zabíjali a boli zabíjaní. Aj kanónmi vyrobenými v Škodovke.

delo
delo 

Z maminho rozprávania poznám viaceré dedečkove vojnové príhody. Neboli veľmi veselé.
Spolu s vojakmi boli v armáde "Einjährige-Freiwillige" - jednoroční dobrovoľníci. Boli to mladíci z lepších rodín a s vyšším vzdelaním, ktorí išli do vojny dobrovoľne a s nadšením, ale bez potrebných skúseností. "Obyčajní" vojaci si uvedomovali, že na nejakú etiketu nie je vojna vhodným miestom. Spávali obutí, aby boli v prípade potreby rýchlo pripravení. Raz v noci uprostred treskúcej zimy dostala skupina povel na akciu. Všetci povyskakovali a utekali von, iba jeden jednoročák sa snažil dostať sa do čižiem, ktoré si na noc vyzul a ktoré mu medzitým zamrzli. Ešte z kopca sa dedečko obzrel dole a vtedy ho naposledy videl, ako skrčený medzi poletujúcimi guľkami bojuje so svojimi čižmami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Stalo sa to niekde tu?

pomník
pomník 

Vlastne je to jedno. Bojovalo sa takmer všade. Tento kraj je obzvlášť bohatý na vojenské cintoríny. Ležia tu na nich bezmenní, ... (Toblach, Taliansko)

neznámi
neznámi 

... s menami, ... (Taliansko)

vojak
vojak 

... s fotkou vojenskou, ... (Aquileia, Taliansko)

vojak
vojak 

... i s fotkami civilnými (v Dolomitoch, Taliansko).

vojak
vojak 

Padli v rôznych končinách - Francúz Joseph na Balkáne za Francúzsko (Skopje, Macedónsko)...

za francúzsko
za francúzsko 

... a Slovák Jozef v Taliansku za cisára pána a jeho rodinu (Toblach, Taliansko).

hrob
hrob 

Ležia tu spolu - kresťan vedľa moslima, ... (Skopje, Macedónsko)

moslim
moslim 

... Bosniak vedľa Maďara (Toblach, Taliansko).

bosniak
bosniak 

Ležia ich tu desiatky (Aquileia, Taliansko), ...

SkryťVypnúť reklamu
reklama
grado
grado 

... stovky (Taliansko) a ...

pamätník
pamätník 

... Skopje (Macedónsko), ...

skopje
skopje 

... viac ako tisíc - presne 1259 (Toblach, Taliansko).

tobbiach
tobbiach 

Podľa niektorých údajov až desať miliónov. Pochovaných po celom svete pod pomníkmi so slovami slávy a nevymožiteľnými sľubmi o nezabúdaní.

pomník
pomník 

toblach
toblach 

Když se Švejk s Vodičkou loučil, poněvadž každého odváděli k jejich části, řekl Švejk: "Až bude po tý vojně, tak mě přijď navštívit. Najdeš mě každý večer u Kalicha na Bojišti."
Potom se vzdálili a bylo slyšet zas za hodnou chvíli za rohem z druhé řady baráku hlas Vodičky: "Švejku, Švejku, jaký mají pivo u Kalicha?"
A jako ozvěna ozvala se Švejkova odpověď: "Velkopopovický."
"Já myslel, že smíchovský," volal z dálky sapér Vodička.
"Mají tam taky holky," křičel Švejk.
"Tedy po válce v šest hodin večer, "křičel zezdola Vodička.
Přijď raděj vo půl sedmý, kdybych se někde vopozdil," odpovídal Švejk.
Potom ozval se ještě, již z velké dálky, Vodička: "V šest hodin nemůžeš přijít?"
"Tak přijdu tedy v šest," slyšel Vodička odpověď vzdalujícího se kamaráda.
(Jaroslav Hašek - Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války, vyšlo v edícii Svetová knižnica SME v roku 2005)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvá svetová vojna sa skončila podpísaním prímeria 11. novembra 1918. Švejk s Vodičkom sa mali stretnúť u Kalicha presne pred deväťdesiatimi rokmi.
S desiatimi miliónmi ľudí sa po vojne už nikto nestretol.

Blanka Ulaherová

Blanka Ulaherová

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  338
  •  | 
  • Páči sa:  471x

Pragmatička so srdcom Zoznam autorových rubrík:  PostrehyCestovanieSpomienky

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu