K moru za 36,28 eur

Autor: Blanka Ulaherová | 10.6.2015 o 23:11 | Karma článku: 13,51 | Prečítané:  4138x

Keďže meteorológovia minulý týždeň predpovedali horúcu sobotu, rozhodli sme sa stráviť ju pri mori. Možno nie najbližšie a určite nie najteplejšie, ale rozhodne najlacnejšie nám z toho vyšlo more Baltické.  

V piatok poobede nastupujeme v Žiline na vlak do poľského Zwardoňa. Je plný študentov, ktorí sa vracajú zo škôl domov a každou kysuckou zastávkou ich ubúda. V Zwardoni vystupujeme už len my.

Hneď prestupujeme na vlak do Katovíc. Ten sa naopak každou zastávkou zahusťuje. Pribúdajú rodiny s deťmi, čo sa vracajú z turistiky, aj turisti sólisti. Včera bol v Poľsku sviatok Božieho tela, teda voľný deň, tak si asi ľudia urobili predĺžené víkendy. 

Pred ôsmou večer prichádzame do Katovíc. Od mojej poslednej návštevy stanica prešla rekonštrukciou a teraz vyzerá celkom k svetu.

Kupujeme si "bilet turystyczny", ktorý vyjde na 18,50 eur a ktorým sa odteraz až do pondelka môžeme presúvať IC vlakmi po krajine, ako len chceme. Platí, aj keď som ho blbo vypísala.

Náš cieľ je Swinoujscie na hraniciach s Nemeckom. Po ôsmej opúšťame Katovice a nasledujúcich 12 hodín strávime vo vlaku.

V kupé s nami je len jeden mladík s veľkým ruksakom,  turistickými paličkami a smradľavými topánkami. Teda to si myslí asi on, lebo sa vyzuje, vymení si ponožky a topánky nechá ohľaduplne na chodbe. O jedenástej si otvorí paštétu a naje sa, o polnoci vytiahne tlakomer a meria si tlak, o jednej niekomu zavolá a najviac ma poteší o druhej, kedy vystúpi. Teda nie že by mi až tak prekážal, ale môcť sa natiahnúť v noci na celé sedadlo je na nezaplatenie. Akurát pri každej stanici tŕpnem, či k nám nepristúpi niekto s miestenkami. Obávam sa zbytočne, až do Swinoujscia sme v kupé sami.

Ráno prechádzame cez Štetín. Vyzerá nádherne aj z vlaku, čo sa o väčšine miest povedať nedá, určite by stál za návštevu. Jeho história je pestrá a odráža sa aj na architektúre. Už sedemdesiat rokov je opäť poľský. Najskôr sme aj uvažovali, že tu pár hodín pobudneme, potom sme sa rozhodli svoj pobyt pri mori neskracovať a tak pokračujeme ešte dve hodiny ďalej.

Po ôsmej sme v cieli našej cesty, v meste Swinoujscie. Od roku 1945 tu Poľsko končí - prípadne začína, podľa toho, z ktorej strany to beriete. Jeho názov neznamená Zátoku svíň, ale ústie rieky Swiny. Po nemecky sa volá Swinemünde. Nachádza sa na troch väčších a 41 malých ostrovoch. Medzi ostrovmi premáva trajekt, ktorý je pre peších zdarma. 

Medzi č estnými občanmi Swinoujscia sa nachádza nacistický vodca Adolf Hitler aj komunistický politik Wladyslav Gomulka.

Najskôr si pozrieme dve pevnosti z devätnásteho storočia. Táto sa volá Anjelská, pretože bola vybudovaná podľa Anjelského hradu v Ríme. 

Pozreli sme si ju aj zvnútra. Povedala by som, že za dve eurá vstupného nič moc, najviac ma upútal obchod so suvenírmi. Ináč je to tu dosť chaotické, nedorobené - v niektorých miestnostiach sú staré exponáty, v ďalších výrobky miestnych umelcov alebo fotografie, v jednej starý nábytok a niektoré sú také, aké asi ostali po úteku Nemcov pred sedemdesiatimi rokmi. Z vyhliadkovej terasy na vrchu nevidieť takmer nič, lebo okolité stromy sú vyššie.

O pár metrov ďalej je Západná pevnosť.

Bola postavená na obranu prístavu pred nepriateľskými lodiami a po vojne tu až do roku 1962 boli sovietski námorníci. Vedľa sa chystá nejaká akcia - muži vo vojenských uniformách pripravujú na ohni jedlo, k tomu púšťajú vojnové pesničky, sú tu vedrá s vodou označené ako voda pre kone a po ceste sem prichádzajú jazdci na koňoch v nejakých divných háboch.

Za riekou oproti sa nachádza ďalšia pevnosť a maják.

A ešte jeden maják pridám, nech nie som škrob. Hore ostali písmená nemeckých názvov svetových strán - vľavo vidieť "West", vpravo "Ost". 

Vraciame sa do mesta. A kohože tu nestretneme? Móric Beňovský tu má svoju ulicu.

Na námestí je výstava fotografií Swinoujscia z roku 1911 a vedľa súčasná podoba odfotená z rovnakého miesta. Je to veľmi zaujímavé, niektoré objekty sa takmer nezmenili, len ľudia a dopravné prostriedky sú iné.

 

Ideme na vláčik, ktorý odtiaľto premáva do nemeckého Stralsundu. Nám však stačí dve zastávky vzdialený Ahlbeck.  Na prvej zastávke nastupuje množstvo Nemcov s igelitkami, ktorí si boli lacno nakúpiť na poľských trhoch.

Po pár minútach vystupujeme na stanici v Ahlbecku.

V meste je množstvo penziónov už na prvý pohľad dobre prosperujúcich.

Aj teraz je tu veľa ľudí. Pláž je čistá s jemným bielym pieskom, nechýbajú tradičné koše na opaľovanie. Voda má 14 °C, takže miesta na kúpanie je dosť. Keď sme sa sem už trepali takú diaľku, zatnem zuby a vleziem tam aspoň po pás. Je tu naozaj príjemne, tak si to pár hodín užívame.

Je sobota a tak sa na pláži sem-tam objavia aj novomanželia s fotografkami a spoločne sa pokúšajú vytvoriť niečo originálne do svadobného albumu..

V diaľke vidieť prístav Swinoujscia a keď nastal čas návratu, rozhodli sme sa tam vrátiť pešo po promenáde, ktorá je so svojimi dvanástimi kilometrami vraj najdlhšia v Európe. Polovica patrí peším, druhá cyklistom. V Ahlbecku aj v Swinoujscii je niekoľko požičovní bicyklov, ktoré teraz svištia okolo nás. Niektoré majú vpredu košík, v ktorom sedí psík, iné za sebou ťahajú vozík s dieťaťom alebo si tam majiteľ vezie svojho psieho miláčika. Sú aj tandemove pre dospelých, ale aj kombinované pre dospelého a dieťa. Vezú sa páriky, skupiny mladých, celé rodiny, ale najviac cyklistov je staršieho veku. Promenádu  lemujú dvojjazyčné náučné tabule o faune, flóre a geológii tohto kraja.

Asi po hodine prichádzame na hranicu. Ešte sú tu na pamiatku pozostatky po niekdajších hraniciach - kus pooraného poľa a drôtené oplotenie. Teraz je na hranici len pamätník a hraničné stĺpy.

Po takomto bezhraničnom svete som túžila v mladosti, keď som sa cestou z Devínskej Kobyly pozerala na rakúske dedinky, počula som tam štekať psy a kikiríkať kohúty - boli tak blízko a predsa nedosiahnuteľné. Alebo neskôr, keď sme s manželom a deťmi počas výletu do Hrčavy prekročili o niekoľko metrov poľskú hranicu a užívali si pocit malého víťazstva, až kým nás pohraničiari nenasmerovali správnym smerom so slovným komentárom, v ktorom sa spomínal trestný čin nedovoleného prekračovania štátnej hranice. Takže napriek môjmu kritickému názoru na Európsku úniu ju ešte úplne nezatracujem.

V Swinoujscii si ešte chvíľu poležíme na pláži a najeme sa, potom nastúpime na trajekt a vraciame sa na železničnú stanicu.

Už v čakárni vidím, že spiatočná cesta nebude veľmi príjemná, vlak je takmer vypredaný. Slabinou týchto vlakov je osemmiestne kupé, tak ako to kedysi bývalo aj u nás. A pri ôsmich ľuďoch na človeka pripadá veľmi malý priestor na príjemný spánok. Napokon je nás v kupé "len" sedem, ale moc rozťahovať sa nemôžem a tak ráno vystupujem v Katoviciach dolámaná a nevyspatá. Máme tu hodinu času, tak sa naraňajkujeme v pekárničke na pešej zóne a potom nastupujeme na vlak do Zwardoňa.

Cesta trvá asi tri hodiny, vlak je takmer prázdny. V Zwardoni sme o trištvrte na jednu. Na Slovensko práve teraz nič nejde a čakať sa nám nechce, preto ešte raz využijeme Schengen a prejdeme peši cez kopček do Skalitého, kde počkáme na autobus a potom sa už vezieme po trase Čadca - Žilina domov.

Na záver vám ponúkam vyúčtovanie nášho výletu:

Žilina - Skalité: 2,33 €
Skalité - Zwardoň: 1 €
Zwardoň - Katovice: 5 €
Katowice - Swinoujscie a späť: 18,5 € (v cene je však neobmedzené cestovanie poľskými diaľkovými vlakmi od piatka večera do pondelka rána)
Swinoujscie - Ahlbeck: 2,5 € (naspäť do Poľska peši)
Katowice - Zwardoň: 4,25 € (vikendová zľava)
Skalité - Čadca: 1,20 €
Čadca - Žilina: 1,50 €
Spolu 36,28 € (bez zachádzky do Nemecka 33,78 €)

P.S. Aj na tento víkend meteorológovia predpovedajú horúčavy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?