reklama

Cestovné víkendovky do sto eur

V sobotu som absolvovala tretí tohtoročný víkendový relatívne nízkorozpočtový výlet. Že tretí? A že kde je prvý a druhý?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (19)

Ani som o nich nechcela písať, veď Londýn bola len taká trojhodinová rýchlovka a v Benátkach na karnevale bol určite už každý. A kto nebol, videl odtiaľ aspoň tisíc fotografií. Teda myslela som si to dovtedy, kým som v novinách z prvého februára neuvidela tento záber z Námestia sv. Marka.

Noviny SME 1.2.2016
Noviny SME 1.2.2016 (zdroj: SITA)

Na uvedenom námestí som bola dva dni predtým a klobúk dole, ako ho stihli odvtedy zmeniť na nepoznanie.

No tak teda, keď inak nedáte, tak aspoň pár riadkami vybavíme Londýn a Benátky a potom sa presunieme do Švajčiarska. Súhlasíte? Tak sa teda pripútajte, práve odlietame.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kedysi v novembri sme zohnali spiatočné letenky Košice - Londýn za 19 eur - no neberte to! A tak sme zobrali aj s vedomím, že v samotnom Londýne budeme len tri hodiny.

A čo sa dá za taký čas stihnúť? My sme stihli Tower, Tower Bridge, Westminster s Big Benom a London Eye, všetko len tak ukradomky. Ale však to je tam asi najkrajšie, nie? No a Buckingham, Downing Street, Baker Street či Hyde Park si pozrieme, keď zoženieme lacné letenky nabudúce. Inak, do Londýna sme už leteli omnoho lacnejšie, pamätáte sa?

Londýn
Londýn (zdroj: Blanka Ulaherová)

Okrem toho som si z letu priniesla aj jeden cenný poznatok. Horšie ako turbulencie je zamrznutá bageta za tri eurá z ponuky Wizz Airu. A ešte horšie ako zamrznutá bageta je to, keď pred vami aj za vami sedia tie dve decká z predminulej soboty. Jedno vreští desať minút, lebo sa nechce dať pripútať, a skončí s tým až vtedy, keď sa povracia. Druhé v pravidelných intervaloch kope do vášho sedadla. Prefackať sa to neodvážite, hoci vás svrbia dlane, tak to skúsite aspoň napomenúť, čo má jediný následok - ukrivdené matky sa na vás pozerajú ako na Herodesa. Na zlého, krutého, naštvaného Herodesa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Do Benátok sme cestovali autobusom s cestovnou kanceláriou z Prešova, vyšlo to asi na 80 eur plus nejaké drobné na loď, ale keď sa uskromníte, do stovky sa zmestíte, a potom si môžete fotiť masky a mesto do sýtosti. Niektoré masky radšej nefoťte, budú od vás pýtať peniaze, to sú tie, čo sa tvária milo a volajú vás odfotiť sa s nimi, ale väčšina pózuje zadarmo. Zadarmo máte aj prehliadku baziliky sv. Marka a všetku krásu Benátok.

Benátky
Benátky (zdroj: Blanka Ulaherová)
Benátky
Benátky (zdroj: Blanka Ulaherová)

To je asi všetko. Že nič moc? No - a nehovorila som to hneď na začiatku?

Tak poďme radšej rýchlo na tretí nízkorozpočtový víkend. Tentokrát sme využili novoročnú akciu Českých dráh a kúpili lístky na vlak Praha - Bazilej (lehátko) po 29 eur. Lístok Žilina - Praha vyšiel na 9 eur, takže celá cesta stála 76 eur, ak som to správne spočítala.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odchádzame v piatok na poludnie, večer sme v Prahe. Hneď sa presvedčíme, že je bombová. Doslova. Niekto nahlásil, že na stanici je bomba a tak musíme opustiť staničné priestory a čakať, kým sa nepotvrdí to, čo vždy, teda že to bol len hlúpy vtip.

Praha
Praha (zdroj: Blanka Ulaherová)

Potom konečne môžeme nasadnúť či skôr zaľahnúť do vlaku smerujúcom do Zürichu a ráno vystúpiť v Bazileji.

Stanica je trochu špinavšia, ako som čakala. Normálne sa tu dá fajčiť a špaky hádzať na zem - teda aspoň to tu tak vyzerá, hoci tabuľky prosia fajčiarov, aby ohorky hádzali do smetných nádob.

Bazilej - železničná stanica
Bazilej - železničná stanica (zdroj: Blanka Ulaherová)

Kupujeme si hneď lístky do francúzskeho Mulhouse, ktoré je vzdialené vlakom asi pol hodiny. V malom pajzlíku plnom gamblerov cudzokrajného vzhľadu, ktorí si vypĺňajú tipovacie tikety, si dáme čaj. V pekárni si kúpime bagety a kroasany a prejdeme sa uličkami mesta. Som prekvapená, že v každej je aspoň jeden žobrák. Nehrajú na city, neobťažujú, len si tak posedávajú a vyzerajú celkom zachovalo a slušne. Čo ja viem, možno sú tam naschvál ako súčasť zachovávania tradícií.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Mulhouse
Mulhouse (zdroj: Blanka Ulaherová)

Červená budova s vlajkou je radnica.

Radnica v Mulhouse
Radnica v Mulhouse (zdroj: Blanka Ulaherová)

Ešte námestíčko, tuším Svornosti alebo nejaké podobné. 

Mulhouse
Mulhouse (zdroj: Blanka Ulaherová)

Nakukneme do chrámu Saint-Étienne, ktorý práve rekonštruujú, a po dvoch hodinách sa vraciame do Bazileja.

Chrám Saint-Étienne v Mulhouse
Chrám Saint-Étienne v Mulhouse (zdroj: Blanka Ulaherová)

 Ešte pred tým, ako definitívne zakotvíme v cieli našej cesty, kupujeme lístky na vlak a smerujeme do dediny Kaiseraugst, kde sa nachádzajú vykopávky starého rímskeho mesta Augusta Raurica. Založili ho v roku 44 pred naším letopočtom, a kto bol dobrý v dejepise, spomenie si, že práve v tom roku 15. marca zavraždili Cézara (aj ty, Brutus?). Ako ten čas letí - akoby to bolo len včera a pritom o mesiac to bude presne 2060 rokov ...

Mesto to bolo veľké, žilo tu okolo desaťtisíc ľudí. Takmer všetci sa naraz pomestili do divadla. Asi boli chudší, ako sme my.

Divadlo v Augusta Raurica
Divadlo v Augusta Raurica (zdroj: Blanka Ulaherová)

Keď ich už Plautus omrzel, mohli ísť pozerať reality show do amfiteátra. Vstup bol voľný, predstavenia, v ktorých sa ľudia nechali zabíjať divou zverou alebo sa zabíjali navzájom, zacvakali miestni sponzori.

Amfiteáter v Augusta Raurica
Amfiteáter v Augusta Raurica (zdroj: Blanka Ulaherová)

Gladiátori vyzerali tak, ako na obrázkoch a ak vojdete do dverí naľavo a spustíte audio, môžete sa započúvať do ich rozhovorov pred zápasom. Hovoria po nemecky, francúzsky, taliansky a anglicky. Ukážka má trvať štyri minúty, ale pretože nemala konca-kraja, nevydržala som a išla som objavovať ďalšie pozostatky histórie. Keď som sa tadiaľto o dvadsať minút vracala, ešte stále ich bolo počuť. Tak ak pôjdete náhodou okolo a budú ešte rozprávať, vypnite ich, nech sa môžu sústrediť na boj.

Duchovno našli obyvatelia mesta v chrámoch, z ktorých ostali už len zvyšky.

Chrám v Augusta Raurica
Chrám v Augusta Raurica (zdroj: Blanka Ulaherová)

Nezabúdali ani kultúru tela, ktoré si hýčkali v termálnych kúpeľoch pri rieke Rýn.

Kúpele v Augusta Raurica
Kúpele v Augusta Raurica (zdroj: Blanka Ulaherová)

Expozície sú rozľahlé s popiskami v nemčine a angličtine, skoro všetko je podmaznuté hudbou, napríklad v týchto kúpeľoch počujete rozhovory kúpajúcich sa žien a špliechanie vody.

Keď človek zomrel, dali mu urobiť pekný pomník, a ak bol bohatý, tak ho pochovali rovno do veľkej hrobky.

Náhrobné dosky v Augusta Raurica
Náhrobné dosky v Augusta Raurica (zdroj: Blanka Ulaherová)
Hrobka v Augusta Raurica
Hrobka v Augusta Raurica (zdroj: Blanka Ulaherová)

Chovajú tu domáce zvieratá, pôvodné plemená oviec, kôz a dobytka. Tieto husi tak silno gágali, že som si hneď spomenula na tie, ktoré zachránili Rím. Tieto musia byť určite ich blízke príbuzné.

Husi v Augusta Raurica
Husi v Augusta Raurica (zdroj: Blanka Ulaherová)

Je tu napríklad ešte aj múzeum, v ktorom je údajne najväčší strieborný poklad nájdený v Európe, ale na to už nemáme čas a je nám ľúto dať 8 eur, keď všetko ostatné je zadarmo. Už sme aj unavení a to sme vlastne ešte ani nepochodili Bazilej.

Tak teda opustíme dvetisícročnú históriu a pomaly sa vraciame do súčasnosti.

V dedine Kaiseraugst je tradičný fašiangový sprievod. Masky a alegorické vozy sa sa pomaly presúvajú za zvuku hudby, do obecenstva padajú cukríky, banány, pomaranče, nápoje v plechovkách a konfety. Dedina síce nie je veľká, ale masiek je tu tuším viac, ako bolo minulú sobotu v Benátkach, tak aspoň pár fotiek na ukážku.

Fašiangový sprievod v Kaiseraugst
Fašiangový sprievod v Kaiseraugst (zdroj: Blanka Ulaherová)
Fašiangový sprievod v Kaiseraugst
Fašiangový sprievod v Kaiseraugst (zdroj: Blanka Ulaherová)
Fašiangový sprievod v Kaiseraugst
Fašiangový sprievod v Kaiseraugst (zdroj: Blanka Ulaherová)
Fašiangový sprievod v Kaiseraugst
Fašiangový sprievod v Kaiseraugst (zdroj: Blanka Ulaherová)
Fašiangový sprievod v Kaiseraugst
Fašiangový sprievod v Kaiseraugst (zdroj: Blanka Ulaherová)

No ale už je naozaj najvyšší čas vrátiť sa a pozrieť si aj Bazilej.

Je to staré mesto s dlhou históriou. Narodili sa tu napríklad učenci ako Euler, ktorý objavil nejaké strašne dlhé číslo, ktoré je veľmi užitočné. Mne je asi nanič, pretože som ho doteraz nepotrebovala, takže som sa ho ani nesnažila pochopiť, veď tu máme múdrejších (ktorí zas ale možno nevedia tak vtipne písať ako ja). 

Ešte sa tu narodilo veľa Bernoulliovcov. Jeden z nich vynašiel čosi, o čom sme sa učili na fyzike, ale to som asi tiež nepochopila, takže si to veľmi nepamätám. Viem len, že to bolo niečo s kvapalinou v trubici. Však vy možno viete, a ak nie, tak je vám to asi rovnako fuk, ako mne.

Narodil sa tu aj tenista Federer, ale pretože o šport sa zaujímam asi rovnako ako o Eulerovo číslo, tak o Rogerovi viem len to, že existuje.

A je tu pochovaný filozof Erazmus Rotterdamský, o chvíľu vám ukážem, kde.

Vylezieme na vežu kostola. Vstupné je tri eurá, ale nikto tu nevyberá, peniaze sa len tak vložia do kasičky. Z veže je takýto výhľad na Bazilej. Tie dve ružové veže v diaľke je Basler Münster, katedrála, v ktorej je pochovaný Erazmus. Ale ešte vám ju ukážem aj zblízka.

Bazilej
Bazilej (zdroj: Blanka Ulaherová)

Toto je Tingueliho fontána a v pozadí Elisabethenkirche, z ktorého veže sme sa pred chvíľou pozerali. Jednotlivé časti fontány sa stále pohybujú a striekajú vodu. Vyzerá to ako perpetuum mobile, ale to vraj neexistuje, takže je v tom asi nejaká finta - možno ukrytý motorček ako v pretekárskych bicykloch.

Tingueliho fontána, v pozadí Elisabethenkirche.
Tingueliho fontána, v pozadí Elisabethenkirche. (zdroj: Blanka Ulaherová)

"Die Luft ist kühl und es dunkelt und ruhig fließt der Rhein..." (Vzduch je chladný a stmieva sa a pokojne tečie Rýn)

Tieto verše Heinricha Heineho, ktoré som sa učila pred viac ako štyridsiatimi rokmi, mi napadli pri pohľade na rieku Rýn. Skúsila som, či dám celú Lorelei spamäti, a fakt som si to ešte pamätala. Nie je to so mnou zas také zlé aj napriek Eulerovi a Bernoulliovcom.

Rýn v Bazileji
Rýn v Bazileji (zdroj: Blanka Ulaherová)
Rýn v Bazileji
Rýn v Bazileji (zdroj: Blanka Ulaherová)

Celkom príjemné mesto je to, ale zažila som už aj také, do ktorých som sa zaľúbila na prvý pohľad, napríklad Český Krumlov alebo Mostar. A raz som sa zaľúbila dokonca platonicky - na základe čiernobielej fotografie v Zemepise pre ôsmy ročník ZDŠ, na ktorej boli Atény.

Tak Bazilej nie je tento prípad, aj keď je tu pekne, na múroch zreštaurovaných starých domov sa hrdo vypínajú roky ich založenia a človek by neuhádol, že stavby sú napríklad zo štrnásteho storočia.

Bazilej
Bazilej (zdroj: Blanka Ulaherová)

Vybehneme do kopca ku katedrále Münster, kde je pochovaný spomínaný Erazmus. Dnu sa však nedostaneme, lebo sú tam práve bohoslužby. Zato nám z veže katedrály zahrajú trubači.

Katedrála Munster
Katedrála Munster (zdroj: Blanka Ulaherová)

Zbehneme dole do mesta a pozrieme si červenú radnicu.

Bazilejská radnica
Bazilejská radnica (zdroj: Blanka Ulaherová)

Prejdeme jednou z mestských brán - Spalentor.

Bazilej, Spalentor
Bazilej, Spalentor (zdroj: Blanka Ulaherová)
Spalentor
Spalentor (zdroj: Blanka Ulaherová)

Stmieva sa, mesto vyzerá ešte útulnejšie...

Bazilej
Bazilej (zdroj: Blanka Ulaherová)

... a tajuplnejšie. 

Bazilej
Bazilej (zdroj: Blanka Ulaherová)

Začína nočný život.

Bazilej
Bazilej (zdroj: Blanka Ulaherová)

Reštaurácie sa pomaly zapĺňajú.

Bazilej
Bazilej (zdroj: Blanka Ulaherová)

Je tu dosť draho, a to vôbec neporovnávam so Slovenskom či nebodaj s Ukrajinou. Ale pamätám si, ako som sa nedávno veľmi dobre a lacno najedla v reštauráciách v Dubaji. Tu v Bazileji začína ponuka menu na 20 eurách, lasagne stoja 25. Preto so škrípajúcimi zubami a pocitom hanby vchádzame do Burger Kinga a dávame si tam niečo, čo sa tvári ako jedlo. Najlacnejší je hamburger. No neber to za 3,40... Bože, ako hlboko som klesla!

Aby som však nekončila negatívne, tak ešte musím povedať, že ľudia sú tu príjemní a vodiči ohľaduplní. Ale z celého dňa sme takí unavení, že túžime už len po jednom - nastúpiť do vlaku a zaľahnúť na lehátka.

Bazilej, stanica
Bazilej, stanica (zdroj: Blanka Ulaherová)

Náš tretí tohtoročný nízkorozpočtový víkendový výlet pomaly končí. A kedy a kam nabudúce? Už o dva týždne a tri dni. Čo to bude? Nechajte sa prekvapiť.

Blanka Ulaherová

Blanka Ulaherová

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  338
  •  | 
  • Páči sa:  471x

Pragmatička so srdcom Zoznam autorových rubrík:  PostrehyCestovanieSpomienky

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu