reklama

V sobotu ma mama opäť zachránila

Sobota, 5:04. Utekám z domu na autobus. Na chrbte batoh, v hlave rýchla rekapitulácia: pozvánka, občiansky, peňaženka, písacie potreby, banány, vreckovky... 5:08 - nastupujem do autobusu, štikám lístok a rekapitulujem ďalej ... časopisy na čítanie, fotoaparát, okuliare... Dočerta, okuliare nemám. Bez nich som stratená. Na návrat niet času. Vlak odchádza 5:35 a o 9:00 mám konkurz do Duelu vo verejnoprávnej televízii 200 km odtiaľto.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (34)

5:18 vystupujem z autobusu a utekám k mame. Býva kúsok od stanice. Od dverí kričím, čo potrebujem. Okamžite vyskakuje z postele a narýchlo siahne - ani neviem kam, sledujem čas na hodinkách. Podáva mi dvoje okuliare. Jedny sú bifokálne a vidím akurát cez vrchnú časť, keď si ich pridržiavam ako lupu. Druhé sú slnečné. S obidvomi vyzerám ako debil. To je však to posledné, čo ma v tomto momente trápi.

Stíham si kúpiť lístok aj nasadnúť na vlak. Môžem byť spokojná - už nič neohrozí moju zvláštnu exhibicionistickú záľubu . Mama ma opäť zachránila. Na čítanie to veľmi nie je - kilo Počítačov pro každého a Computerov sa síce so mnou previezlo zbytočne - ale testy som dokázala rozlúštiť celkom v pohode.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vždy, keď nahrávam v piatok jubilantov, iritujú ma básničky pre mamu typu:
"... aj napriek tvojim šedinám ty budeš pre nás jediná,
aj napriek tvojim vráskam hreje ťa naša láska."

Jednak nedokážem pochopiť, že by si láska k matke napriek šedinám a vráskam mala zasluhovať nejakú mimoriadnu pozornosť. Matka je milovanou osobou bez ohľadu na stav svojej pleti a vlasov a ak sa to niekomu nezdá, urobí lepšie, ak jej namiesto gratulácie v rádiu zaplatí návštevu kaderníckeho a kozmetického salónu.

A druhá vec je, že ja vidím svoju mamu stále rovnakú. Takú, akú ju poznám od narodenia. Možno sa za tie roky zmenila, no ja si to neuvedomujem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zaujímavé, že keď spomínam na to, čo sme spoločne prežili, nevybavím si, ako varila, prala, nakupovala. Nespomínam si na to, ako ma opatrovala, keď som bola chorá, ako ma viedla prvýkrát do školy, ako ma vychovávala. Toto všetko robila s takou samozrejmosťou, ako keď človek dýcha. Nikdy nenaznačila, že by ju to unavovalo, otravovalo, že by sa musela kvôli nám obmedzovať.

Ja si spomínam na iné udalosti. Napríklad na január 1979. Vďaka zime nám predĺžili prázdniny o tri týždne a môj budúci manžel to využil na to, aby ma pozval prvýkrát k nim domov. Mala som rozštrikovaný pulóver s nórskym vzorom a veľmi som si ho chcela na tú premiéru obliecť. Len sa mi akosi ihlice pomalšie mihotali, ako som si naplánovala. Večer pred mojou návštevou ma mama poslala spať, aby som na druhý deň vyzerala pred budúcou svokrou sviežo a nevinne a plietla a plietla - až do štvrtej rána. Potom pulóver ešte vyprala a dala sušiť. Táto časť plánu jej celkom nevyšla, takže sa usušil až na mne počas cesty autobusom, ale v každom prípade som vo Veľkých Uherciach zožala obdiv.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alebo neskoršia spomienka. Po poslednej materskej (naschvál nepíšem "ostatnej", to by už bola snáď provokácia) ma nevzali naspäť do banky. Mama viedla a aj doteraz vedie účtovníctvo v rádiu a tak mi chcela svoj džob prenechať. Priznám sa, že nerozoznám výsledovku od súvahy a už radšej sa nepriznávam k tomu, že som absolventkou VŠE a mám z účtovníctva skúšku, ani k tomu, že som v banke po revolúcii úspešne obsolvovala kurz účtovníctva, počas ktorého som dokázala zaúčtovať aj náklady budúcich období. Ale už deň po tom, ako som dostala do ruky certifikát, mi všetky poznatky opäť vyfučali z hlavy - ja ju mám asi účtovne deravú.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No a mama mi napriek tomu verila. Chodievala som k nej dvakrát do týždňa na zácvik. Vždy mi pripravila obed a nejaké zošity. Jeden bol tuším pokladničná kniha a ďalšie nejaké knihy odoslaných a došlých faktúr. Pravidelne som v pokladničnej knihe pri sčítavaní na niečo zabudla a ona sa potom celý večer trápila s tým, že jej niekde nesedelo 63 halierov. A pravidelne som zapísala do knihy odoslaných faktúr tie došlé a naopak. Nakoniec aj mama uznala, že jednoduchšie pre mňa bude naučiť sa základy HTML ako keby som si mala zopakovať podstatu základného imania či ako sa to volá. A tak rádio namiesto zlej účtovníčky dostalo dobrú webmasterku. (No nepochválim sa?) A mama sa s pokladničnou knihou trápi dodnes - podklady nám síce spracováva nejaká firma, ale mama pre istotu kontroluje, či to ten počítač naozaj presne spočíta.

Pomerne nedávny dôkaz materinskej lásky. Rok a pol dozadu sme boli na dovolenke v Egypte. Mama mi každý deň spisovala obsah jednotlivých dielov Mariany, dcéry noci (moja verejne známa úchylka). Keď sme vystupovali v Žiline z vlaku, čakala nás so svojimi zápiskami, aby som ich stihla preštudovať do 17:00 a bola v obraze zložitých vzťahov Mariany, Sokola a Atilia pri pokračovaní ich 150-dielnej púte za šťastím.

Takže takéto udalosti si ja vybavím pri slovách o materinskej láske a obetavosti.

Je proste taká:

  • vždy som pre ňu bola najkrajšia, najmúdrejšia a najlepšia a na mojich nápadníkov bola preto prísne kritická - pamätám si, že sa jej jeden nezdal len kvôli tomu, že mal pomerne čistú pleť, čo považovala v jeho 17 rokoch za dôkaz jeho nedostatočnej zrelosti

  • má doteraz odložené všetky moje poklady z detstva

  • a ešte stále som pre ňu najkrajšia, najmúdrejšia a najlepšia

  • napriek môjmu veku som stále jej Blanička

  • jediná z rodiny ma trpezlivo počúva, keď jej hovorím o svojich nových stránkach, hoci tomu rozumie asi tak, ako ja zaúčtovaniu nájomného

  • z novín mi vystrihuje všetky články o počítačoch, aby som bola v obraze, hoci ešte donedávna pokladala za počítač monitor

  • je ochotná hocikedy ísť so mnou do kina na Horempádem či Kusturicu a necítiť sa trápne byť o polstoročie staršia ako ostatní návštevníci

  • keď nemám nervy počúvať Viktorkino brnkanie, príde s ňou pocvičiť Sarauera a ešte mi ďakuje, že si mohla oprášiť svoje spomienky, keď sa ona na rovnakom klavíri pred 65 rokmi trápila s Beyerom

  • keď sa mi nechce umývať okná, príde mi s tým pomôcť - a ona si svoje umyje sama bez toho, že by mi o tom hovorila a ešte sa tvári, že ju to baví

  • keď sa jej posťažujem na protivných kolegov či nepríjemných susedov, nenávidí ich ešte dlho potom - hoci ja si už vôbec nepamätám, čo mi vlastne urobili zlé

  • ľutuje ma, že musím chodiť do roboty a starať sa aj o domácnosť, hoci na rozdiel od nej nepracujem 8 hodín a nemusím zháňať banány, kokosovú múčku či toaletný papier

  • má vždy navarený čaj a dokáže sa so mnou rozdeliť aj o jednu fašírku a štyri zemiaky, čo má na obed a pritom ma presvedčiť, že by to aj tak nevládala zjesť sama

  • a je toho ešte oveľa, oveľa viac

Takáto je moja mama - úplne normálna. Najlepšia, akú môžem mať.

Blanka Ulaherová

Blanka Ulaherová

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  338
  •  | 
  • Páči sa:  471x

Pragmatička so srdcom Zoznam autorových rubrík:  PostrehyCestovanieSpomienky

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu