Eindhoven - ďalšia víkendovka pod 100 eur

Autor: Blanka Ulaherová | 16.3.2016 o 12:50 | Karma článku: 11,98 | Prečítané:  6015x

Pretože som mala chuť cez víkend povoziť sa na bicykli, ale predpoveď počasia nebola priaznivá, skočila som si v sobotu na pár hodín do Holandska. Nie, to by som klamala, bolo to trochu inak.

Na začiatku bola ponuka lacných leteniek - spiatočný let Katovice - Eindhoven za 19 eur. To sa nedalo ignorovať a tak sme namiesto ignorácie absolvovali ďalšiu lacnú víkendovku pod 100 eur, pretože zvyšných 81 eur na cestu do Katovíc a späť bohato stačilo.

Opäť sme zbalili svoje batôžky a v piatok podvečer začali svoju cestu na trase Žilina - Zwardoň. Od Skalitého sme jediní cestujúci.

"Nie, to je skutočne výnimočné, keď týmto spojom cestuje niekto iný okrem vlakového personálu," hovorí sprievodkyňa. keď sa jej pýtame, či na tejto trase do Poľska vozievajú aj iných cestujúcich. Snáď si svoje dobré zvyky zachovajú.

Vystupujeme v tmavom Zwardoni a čas, ktorý máme do prestupu, využívame na potulky týmto mestom či čo to vlastne je.

Pri pohľade na hraničný kameň si spomenieme na našu prvú cestu spred deviatich rokov, pri ktorej sme sa (ne?)úspešne pokúsili o prienik do Bieloruska a ktorá začínala práve tu. Vtedy ešte na stanici fungovala pokladňa aj čakáreň, už dlhší čas je to tu večer opustené.

Vláčik je pripravený, môžeme nasadať. V Katoviciach vystupujeme pred jedenástou, ale na rozdiel od Zwardoňa (a predpokladám, že aj Žiliny) to tu ešte žije.

Už som pri niektorej z predošlých reportáží spomínala, že stanica prešla rekonštrukciou a vyzerá príjemne. Je čistá, má dosť miest na sedenie, funguje tu niekoľko prevádzok s občerstvením a wifi zdarma. Nebudeme ale podaromnici vysedávať tu, radšej sa presúvame autobusom na letisko.

V autobuse sme jediní, cesta trvá asi pol hodiny. Takmer prázdne letisko je ponorené do ticha a spánku, tak si usteliem na lavičke - batoh, vetrovku a topánky pod hlavu, prikryjem sa dekou a ponorím do spánku aj ja, pretože lietadlo do Eindhovenu letí až ráno po siedmej.

Keď sa zobudím, letisko je plné, začína sa lietať na všetky strany. Náš let trvá hodinu a pol. V lietadle počuť hlavne poľštinu, veď Poliakov v Eindhovene žije okolo troch tisíc. Už pri klesaní vidíme, že na bicyklovanie bude dobré počasie. Z letiska sa za tri a pol eura a desať minút odvezieme do mesta. 

V Holandsku som po prvýkrát, ale už pred viac ako štyridsiatimi rokmi som ho spoznávala na základe Obrázkov z Holandska od môjho najobľúbenejšieho spisovateľa Karla Čapka. Neraz som sa presvedčila, že jeho reportáže sú trefné aj v súčasnosti. Tak sa budem dnes na Eindhoven pozerať trochu aj majstrovými očami a porovnávať, čo sa zmenilo, ale hlavne čo je rovnaké aj po vyše osemdesiatich rokoch.

Hneď pri stanici ma upúta množstvo bicyklov. Vyzerajú masívne a staro. 

A ako to s bicyklami vyzeralo pri návšteve Karla Čapka?

"Viděl jsem už ledacos, ale tolik kol, jako například v Amsterodamě, jsem ještě neviděl; to už nejsou kola, nýbrž něco hromadného, roje, hejna, kolonie velocipédů, něco podobného bujení bakterií nebo hemžení nálevníků nebo víření mušek... "

"Znalci místních poměrů ujišťují, že v Nizozemí je toho času na půltřetího miliónu kol, což znamená, že na tři obyvatele, včetně s nemluvňaty, námořníky, královskou rodinou a chovanci chudobinců, připadá jeden velocipéd. Já je nepočítal, ale zdá se mi, že jich bude spíš drobátko víc. Říká se, že tady stačí sednout na kolo, a ono to jede samo; tak hladká a rovná je ta země."

Ideme si bicykle vyskúšať aj my. Požičovňa na stanici v sobotu nefunguje, ale neďaleko je informačné centrum a tam požičiavajú tiež. Požičovné na deň je desať eur, okrem toho treba dať zálohu päťdesiat eur. Vyfasujem poriadne hebedo, bicykel je ťažký a na moju vyše šesťdesiatročnú Esku nemá, aj keď je s prehadzovačkou.

Na dvoch kolesách sa vydáme ulicami mesta po širokých tehlovočervených chodníkoch so semaformi špeciálne pre cyklistov. Niekde je namiesto chodníka len na vozovke namaľovaný široký pás, ale cítim sa bezpečne, autá dávajú cyklistom prednosť.

Dostaneme sa na okraj mesta, všade je množstvo parčíkov s jazierkami. Je tu príjemne.

Páčia sa mi tehlové domčeky s oknami tak, ako sa páčili Karlovi Čapkovi:

"Tož abych to bral po pořádku, první čistě holandský dojem (krom těch zelených lokomotiv s mosaznou přílbou na zádech) jsou cihly. A okna. A hlavně velocipédy. A hlavně cihly a okna. Ty cihly, to je lokální barva Hollandu: zelený kraj a v něm domečky z drobných červených, bíle spárovaných cihel, domečky s velkými jasnými okny a zelený kraj s cestami z cihel, po kterých si to tiše hasí velocipédy od jednoho červeného domečku ke druhému; a ty domečky jsou krom z červených cihel udělány hlavně z oken, ze samých oken čistých a velikých a bíle rámovaných, přerozmanitě dělených a dimenzovaných: neboť vězte, že nizozemské stavitelství si dává nejvíce záležet na oknech: zeď je zeď, ale okno, to je díra, element tvárný, který může být větší nebo menší nebo širší nebo vyšší, což, jak se zdá, téměř stačí individualistickým potřebám této země."

"V Holandsku jsem se divil ještě víc, jak tu lidé spojují dům a ulici: před okny zahrádka ničím neohrazená, a ta široká, vyleštěná okna nezastřená, aby každý mimojdoucí mohl vidět blahobyt a vzorný život rodiny pod domácí lampou. Holandská ulice je vlastně interiér; je to jen společná chodba sousedů; proto je tak čistá a spořádaná."

Po dvoch hodinách vraciame bicykle a ideme sa trochu prejsť do centra mesta. Eindhoven nemá žiadnu výnimočnú históriu, prvá zmienka o ňom je už síce z roku 1232, kedy dostal mestské práva, ale živoril až do konca 19. storočia, keď tu vznikla továreň na žiarovky Frederika a Geralda Philipsovcov. Pretože len zo žiaroviek by asi nezbohatli, pridali neskôr do svojho portfólia holiace strojčeky a rádioprijímače.

Nachádza sa tu aj múzeum firmy, ale vstup stojí osem eur a tak sme si ho odpustili. Veď pár vecí od Philipsu máme doma, tak môžeme kukať na ne zadarmo, nie?

Na pešej zóne sú stánky so starými knihami a so suvenírmi.

Zo starých pamiatok je tu kostol sv. Kataríny, aj keď ani on nie je veľmi starý - ten pôvodný z 13. storočia sa veriacim zdal po čase malý a tak ho koncom 19. storočia zbúrali a namiesto neho postavili väčší.

Je v ňom aj malá zbierka archeologických nálezov, ktoré sa v týchto miestach našli - ľudské lebky, mince, ozdoby, takže dnes predsa absolvujeme aspoň jedno múzeum, a navyše zdarma.

Mimochodom, kostol sa dosť zle fotí, lebo je veľký a okolo neho je všeličo možné od dopravných značiek po pouličný pisoár, ale čo som videla na nete, tak tieto moje fotky ešte patria k tým vydarenejším. (To sa nechválim, ale ospravedlňujem.)

65 % Eindhovenčanov sú rímskokatolíci, 15 % bezverci, 4 % moslimovia a zvyšok všelijakí iní, preto sú v meste nielen kostoly, ale aj dve mešity a synagóga.

Takto sme sa dostali až k demografii, dajme teda opäť slovo Karlovi Čapkovi:

"Pravda: Holanďané mají mezi malými národy drobet výjimečné postavení. Předně jejich malá země je koloniální velmoc; na jednoho Holanďana pěstuje skoro sedm hnědých Javanců, Malajců a kdejakých pohanů banány, kopru a cukrovou třtinu."

Dnes už Holandsko kolónie nemá, ale takmer tretinu obyvateľov Eindhovenu tvoria prisťahovalci nielen z ich bývalých kolónií. 

Pred stanicou sa dám do rozhovoru so sympatickým pánom Omarom, pôvodom z Jemenu. Žije tu už desať rokov. Angličtinu, ktorou sa spolu bavíme, ovládame asi rovnako slabo, ale dohovoríme sa. Hovorím mu, že som pred štyridsiatimi rokmi mala spolužiaka z Jemenu, volal sa Ahmed.

"Ahmed?", zaraduje sa Omar, keď to počuje. Akoby ho poznal osobne. A ktohovie, možno aj pozná, veď som sa neraz presvedčila, že svet je malý.

Pýtam sa ho, či si ho môžem odfotiť na pamiatku. Súhlasí, párkrát mi zapózuje, potom zakričí na dve dievčiny, čo stoja opodiaľ, aby sa prišli odfotiť aj ony. Sú to jeho dcéry. Fakt veľmi milá rodinka. Jedna mi napíše mailovú adresu, aby som jej mohla fotky poslať, a keď tak po návrate urobím, príde mi od nej poďakovanie so slovami, aká je šťastná, že ich dostala.

Na záver jedna zaujímavosť, o ktorej sa majster Čapek vo svojej reportáži nezmienil. Možno to vtedy ešte nefungovalo.

Toto je verejný pouličný pisoár neďaleko železničnej stanice. Síce som nevidela nikoho toto potrebné zariadenie používať, ale asi to funguje, lebo druhý pisoár som videla pred kostolom svätej Kataríny (to je ten, čo sa blbo fotí). Podľa piktogramu je určený iba pre mužov, čo mi pripadá na pomery západnej demokracie dosť diskriminačné, keďže pre ženy som nič podobné v okolí nenašla. 

A to je z Eindhovenu asi všetko, presúvame sa na letisko.

Potom už len spiatočný let do Katovíc, odtiaľ minibusom do Bohumína a vlakom do Žiliny. Ďalšia lacná víkendovka je za nami, už sa teším na nadchádzajúce.

 

Text kurzívou pochádza z diela Karla Čapka Obrázky z Holandska, ktoré vyšlo v roku 1980 v rámci publikácie Cestopisy II. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?