Larnaka - ďalšia víkendovka pod 100 eur

Autor: Blanka Ulaherová | 19.5.2016 o 0:06 | Karma článku: 11,34 | Prečítané:  8690x

V kalendári hrozili traja zmrznutí a tak sme sa na Serváca vybrali prežiť ich na Cyprus. Spiatočné letenky stáli 38 eur, ubytovanie pre jedného 15,50, čo je dohromady 53,50, a za zvyšok do stovky sa v pohode dopravíte na letisko.

Na to, aby sme sa dostali na to naše, sme použili kombinovanú dopravu - vlak (Žilina - Čadca), autobus (Čadca - Skalité), vlastné nohy (Skalité - Zwardoň) a znovu vlak (Zwardoň - Katovice). Potom už nastáva čas nasadnúť do lietadla a vzniesť sa nad oblaky.

Po troch hodinách pristávame na letisku v Larnake. Spolu s ďalšími spolucestujúcimi nastupujeme do autobusu, ktorý premáva do centra. Vodič má volant na pravej strane a jazdí po ľavej, ale srdce má na správnom mieste. Každý mu ukazuje vytlačenú rezerváciu ubytovania a on trpezlivo vysvetľuje, kde treba vystúpiť. Ak náhodou niektorý hotel alebo apartmán nepozná, zo svojho mobilu volá na uvedené číslo. Na zastávkach vyvoláva názvy hotelov a niekedy aj vystúpi a ukazuje, ktorým smerom sa treba pobrať ďalej. Prvý dojem z Cypru je výborný.

Po chvíli motania sa nájdeme náš apartmán. Domáci pracuje vedľa v klenotníctve. Dáva nám kľúče a pár organizačných pokynov. Apartmán je obrovský, s dvoma spálňami a veľkou obývačkou, kuchynským kútom vybaveným varičom, elektrickou rúrou, hriankovačom, mikrovlnkou, chladničkou a varnou kanvicou. Po pol hodinke nás domáci navštívi, aby sa uistil, či je všetko v poriadku. Vyjdeme na balkón a on nám ukazuje, čo a kde si môžeme pozrieť zajtra. Vonku je už tma, od mora fúka teplý vlhký vietor a ja v duchu vyplazujem jazyk nielen Servácovi, ale aj Bonifácovi, a začínam uvažovať o tom, či tu nemám ostať už navždy. 

Zobudíme sa do krásneho slnečného rána a ideme preskúmať Larnaku.

Je sobota a tak majú trhovníci na uliciach rozložený svoj poľnohospodársky tovar. Zaujali ma sieťky, v ktorých sú slimáky, také tie s ulitami. Sú ešte živé, tlačia sa tam, domčeky majú jeden na druhom, neveriacky kývajú tykadielkami či čo to majú na hlave, až mi je ich ľúto.
Kúpime si domáce pečivo. V obrovských rožkoch sú zapečené čierne olivy, takže po každom súste vypľúvam kôstky, akoby som jedla čerešňovú bublaninu. Okrem olív a nejakých bylín je tam čosi, čo vyzerá ako nakrájané huby alebo slimáky. Radšej nad tým veľmi nepremýšľam - či sú to slimáky netuším, lebo som ich ešte nikdy nejedla. Teda až doteraz, odo dneška už možno áno.

Posilnení na tele ideme posilniť aj dušu. Naša prvá zastávka je kostol Agios Lazaros, teda svätého Lazara.

Asi ste o Lazarovi už niečo počuli, prinajmenšom poznáte výraz lazaret alebo lazar. Tento náš Lazar žil v Betánii neďaleko Jeruzalema v čase vzniku kresťanstva. Keď ochorel a zomrel, pochovali ho do hrobu. Na štvrtý deň, keď už začal zapáchať, išiel okolo Ježiš a na prosby nebožtíkových sestier Márie a Marty ho vzkriesil. Potom Lazar ešte pár rokov cestoval, došiel aj na Cyprus, stal sa biskupom a po tridsiatich rokoch zomrel opäť. Vzhľadom na to, že Ježiša medzitým ukrižovali, ďalšiu šancu na vzkriesenie nedostal a tak ho opäť pochovali - tentokrát už definitívne.

No ak si myslíte, že jeho ostatky ležia tu, tak sa mýlite. Od šiesteho storočia boli v Konstantinopole, teda v dnešnom Istanbule, a počas križiackych vojen ich preniesli do Marseille. 

Ale hrobku má aj tu, tak ak ho Francúzi vrátia, bude mať kde ísť. Prípadne by mohol ísť aj do Jeruzalema, kde má svoju prvú hrobku.

V  Larnake ostala jeho lebka. Nachádza sa v tejto skrinke a veriaci ju bozkávajú, teda skrinku. Kdesi som čítala, že vraj aj v Marseille majú jeho lebku, tak neviem, či v Larnake tú skrinku veriaci nebozkávajú zbytočne.

Kostol sv. Lazara, v pozadí ikonostas. 

Navštívime aj múzeum patriace kostolu. Sú tam rôzne náboženské predmety, ako ikony, kalichy, vyšívané štóly a obrusy. Najstaršie veci sú zo šestnásteho storočia, takže nie až také staré. Fotiť sa tam nemôže.

Staršie veci sa nachádzajú v inom múzeu, ktoré mapuje Larnaku od paleolitu. Sú tu preto prirodzene všelijaké pazúriky, džbány, šperky, ale nájdeme tu aj kúsok erotiky.

Na území dnešnej Larnaky sa veľmi dávno, už v trinástom storočí pred naším letopočtom, nachádzalo mesto Kition. Jeho zvyšky sú okrem múzea aj na viacerých miestach pod holým nebom, ale veľa z toho už naozaj neostalo.

Založili ho obyvatelia peloponézskych Mykén. To bolo mesto, kde žil kráľ Agamemnon s manželkou Klytaimnestrou. Ak vám ich mená nič nehovoria, možno vám budú známejší ich švagrovci - Agamemnonov brat Menealos a jeho manželka, ktorou bola Klytaimnestrina sestra Helena. Helena bola krásavica, ktorú uniesol trójsky princ Paris a kvôli ktorej Agamemnon začal trójsku vojnu. Ďalej to asi poznáte, nebudem vám to rozprávať -  je to dlhé, priam taká odysea a s Larnakou to ani veľmi nesúvisí. A koniec-koncov som o Agamemnonovi & Comp. už podrobnejšie písala v reportáži z Peloponézu pred troma rokmi, tak ak chcete, môžete si to prečítať tu.

Jedného slávneho muža sme si pred chvíľou predstavili, bol ním svätý Lazar. Druhým bol filozof Zenón z Kitia, zakladateľ stoicizmu, ktorý žil asi o tristo rokov skôr. Stoicizmus hovorí o tom, že človek môže byť šťastný len vtedy, ak ovládne svoje túžby a bude žiť v súlade s prírodou. Keď bol Zenon starý, zakopol a zlomil si palec. Mal pocit, že je to znamenie smrti a aby sa uistil, že sa nemýli, so stoickým pokojom sa obesil. Ešte predtým povedal niekoľko múdrych viet, napríklad: "Keď mlčím, dozvedám sa o nedostatkoch iných a súčasne zakrývam svoje." 
Má recht a mala by som sa tým asi riadiť aj ja.

Menej starú históriu pripomína turecká pevnosť z roku 1625 na brehu mora a priľahlá mešita s minaretom.

A viete, čo je, respektíve čo bolo toto?

Radšej ani nechcite vedieť. Ale ja vám to aj tak poviem. Bolo to popravisko, šibenica.

O humánnosti tých čias svedčí i to, že príbuzní odsúdeného mohli jeho popravu sledovať cez malé okienko. Určite mali z tejto vymoženosti veľkú radosť.

Náhrobné kamene.

Cintorín za mešitou.

Zaujímavým miestom je aj britský cintorín.

Je celkom veselý, v tejto dobe hýri všetkými farbami kvetov. Niektorí nebožtíci alebo pozostalí neostali nič dlžní povesti o suchom anglickom humore. 

Nakoniec som si nechala ešte jednu, azda najznámejšiu osobnosť Cypru. Je ňou bohyňa lásky a krásy Afrodita, ktorá sa zrodila v mori z peny. To je softverzia pre deti a romantikov. Hardverziu si radšej čítajte až po dvadsiatej druhej hodine, aj ja som ju pre istotu písala práve vtedy. Hovorí o tom, že penu tvorili spermie boha neba Urána, ktorému jeho syn Kronos odrezal penis a hodil do mora. Tak si teda vyberte. Afrodita bola tiež trochu zapletená do trójskej vojny, ktorú som spomínala o pár odstavcov vyššie. Sľúbila totiž trójskemu princovi Parisovi lásku, ak jej dá jablko s nápisom "tej najkrajšej", zatiaľ čo jej sokyne Héra a Aténa mu sľubovali bohatstvo a múdrosť. Paris si vybral lásku. Afrodita ho doviedla do Sparty, kde uvidel Helenu, uniesol ju, no a potom sa to už mlelo jedna radosť. Všetko to opísal Homér tak farbisto, akoby to videl na vlastné oči, čo ale nemohol. Jednak preto, že sa to stalo dávno predtým, ako žil, a dvak preto, že bol údajne slepý.

Miesto, kde sa Afrodita zrodila, sa nachádza niekoľko kilometrov od Larnaky, takže sa nebojte, tu žiadna pena v mori nehrozí. V tomto období sú pláže takmer prázdne a ani v mori sa nemusíte tlačiť. Voda je ešte trochu chladná, okolo 20 °C, ale nezamrznete. 

Akurát ak chcete plávať, musíte ísť veľmi, veľmi ďaleko, pretože voda je pri brehu plytká. Ja som išla asi päť minút a stále som dočiahla, tak som to ďalej ani neskúšala, veď plávať sa dá aj tak. Aspoň jednu provokačnu fotku sem pridám, aby som vás inšpirovala. 

Deň sa chýli k večeru a tak sa treba vysušiť, oklepať zo seba piesok a odobrať sa na letisko. Potom už len prejsť kontrolou, nasadnúť do lietadla a cez Budapešť sa vrátiť domov.

Ďalšia lacná víkendovka je za nami. Bola to veľmi príjemne strávená sobota. Neskúsite to tiež? 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?