A ako Amerika

Autor: Blanka Ulaherová | 27.6.2016 o 22:17 | Karma článku: 10,52 | Prečítané:  2733x

Na druhýkrát to vyšlo. Moje dojmy a postrehy z návštevy New Yorku radené podľa abecedy a ilustrované stovkou fotografií.

 

A ako:
Amerika

Charakterizujem sa ako cestovateľka bez predsudkov, takže som si ich nedovolila ani teraz, hoci moje cestovateľské priority sú trochu iné. New York som prvýkrát spoznala z úvodnej scény sfilmovanej West Side Story niekedy pred štyridsiatimi rokmi. Tryskáči a Žraloci, Tony a Maria a pesnička America.

Ako sa tam dostať?

Môj praprastrýko Adam Podkrivacký, o ktorom som písala pred siedmimi rokmi, keď nám prvý pokus navštíviť New York nevyšiel, sa tam doplavil loďou. Možno by to šlo aj teraz, ale rýchlejšie to budete mať lietadlom. Začiatkom roka sme kúpili relatívne lacné spiatočné letenky po 450 eur s odletom z Prahy. Už v Žiline sme mali trochu problémy, pretože Regiojet, na ktorý sme mali lístky, mal meškanie tri hodiny. Hneď po tom, ako sme si to prečítali na tabuli a ponadávali si, sme si rýchlo kúpili lístky na obyčajný rýchlik, aby sme mali istotu, že lietadlo neodletí bez nás. Neplánovane ľahší o sto eur sme dorazili na letisko a dozvedeli sme sa, že lietadlo bude meškať tri a pol hodiny. Takže sme mohli pokojne počkať na ten zmeškaný rýchlik. Nič by sa nestalo, akurát by sme mali o sto eur viac. RJ nám síce peniaze za lístky vrátil, ale aj tak sme na tom dosť stratili. 
Letisko nás za dlhé meškanie odškodnilo poukážkami na stravu za 300 Kč na osobu, takže sme sa nielen dobre naobedovali (neverili by ste, aké to tam majú lacné), ale ešte sme sa zásobili sladkosťami na nastávajúci americký pobyt.
Let trvá necelých osem hodín a je príjemný. Stále vás kŕmia, môžete pozerať filmy alebo počúvať hudbu a mne čas ušiel ani neviem ako. Veď čo je to osem hodín oproti takmer dvojdňovej ceste plackartným na Krym?

B ako:
Brooklyn 

Jedna z častí New Yorku. Ak sa tam chcete dostať napríklad z Manhattanu ako my, tak prejdete po Brooklynskom moste ponad rieku East River. 

Je to najstarší newyorský most, dokončený bol pred viac ako 130 rokmi. Peší sa musia o svoj chodník deliť s cyklistami, ale pomestili sme sa všetci. Prešli sme na druhú stranu, ale už sme nemali dosť síl zísť na nábrežie, odkiaľ sa dajú urobiť najlepšie typické zábery. Ak ste pozerali seriál Monk, tak si možno spomeniete na úvodnú epizódu  tretej série, kedy Monk riešil v New Yorku vraždu lotyšského veľvyslanca a na nábreží obzeral ucho podozrivého muža, čo tam hral šach. 

Broadway

Chodím po Brodwayi hladov sem a tam ...  práci nedostanu, černou kúži mám a k tomu všetkému singi jou jou, jupi jupi jou - to bolo moje prvé stretnutie s touto ulicou niekedy pred päťdesiatimi rokmi pri táboráku na chate Muflonka pri Uherskom Hradišti, keď strýc Pepa vzal do ruky gitaru a spustil "americké" pesničky. Ešte si pamätám aj na tú o Niagare, čo teskně hučí do noci a že komu vášeň v srdci zhára, tomu není pomoci... Aj o hradišťských návratoch som už kedysi písala.

Broadway je dlhá ulica, ktorá začína na pobreží, odkiaľ sa lode plavia na Ostrov slobody (pozor, nie na Kubu). Prvou stavbou bola obranná pevnosť postavená v roku 1664. Dnes sa ulica ťahá ďaleko, kusisko sme po nej prešli peši. V niektorých častiach to vyzerá dosť zanedbane, na uliciach spia ľudia podobní tým, o ktorých spieval môj strýko pred päťdesiatimi rokmi. V inej časti je to veselšie a živšie, je tu množstvo ľudí a divadiel a ak ste ešte nevideli Fidlikanta na streche, tak máte šancu tu a teraz.

C ako:

Ceny

Čakala som, že tu bude lacnejšie. Počula som, že jedlo v reštaurácii je za smiešne sumy a je ho tak veľa, že vám zvyšok obeda zabalia, aby ste mali aj na večeru. Že sa tu dá nakúpiť more šatstva za facku. Teda nie že by som sem išla s vidinou úžasne výhodných nákupov, ale aj tak. Všetko bolo drahé asi ako v západnej Európe. A navyše pozor - ceny sú väčšinou uvedené bez DPH, takže často zaplatíte viac, ako čakáte.

Central Park

Najúžasnejšia vec v New Yorku. Zelená oáza v centre veľkomesta založená pred stopäťdesiatimi rokmi. Počas šiestich dní, čo sme boli v tomto meste, sme ho navštívili päťkrát.
Voňavé kvitnúce lipy, trávniky, na ktorých sa dá ležať a pozerať do korún vysokých stromov. Jazierka s kačičkami a korytnačkami. Jazierka s loďkami. Cyklistický raj. Kočiare ťahané koňmi. Cyklorikše poháňané ľuďmi. Nádherné výhľady. Zámoček, množstvo sôch aj starý egyptský obelisk. Hudobníci, maliari, zabávači, nevesty s družičkami. 
Čo vám budem rozprávať, pozrite si radšej pár obrázkov.

Coney Island

Kúsok pláže na Atlantickom pobreží. Voda bola na kúpanie dosť chladná, ale našli sa aj takí, ktorým to evidentne neprekážalo. Ak sa chcete prejsť popri brehu a nechcete mať piesok v topánkach, môžete ísť po chodníku z drevených latiek. 

D ako:

Dáko mi nič nenapadá, ideme na ďalšie písmeno, ktorým je

E ako:

Ellis Island

Ostrov, na ktorom sa začínal pobyt imigrantov, v dnešom ponímaní registračný hot spot. Tu prisťahovalcov ubytovali, poskytli im zdravotnú pomoc a potom už príšelci čakali, či dostanú povolenie na pobyt. Úradníci sa vtedy neflákali, každý z nich musel denne preveriť až 500 ľudí. Od konca 19. storočia do prvej svetovej vojny ich stihli prelustrovať 17 miliónov. 

Dnes je tu múzeum, v ktorom si môžete napríklad vyhľadať mená svojich predkov, ktorí tadiaľto prišli. Strýka Adama ani nikoho s takým priezviskom som však v zozname nenašla. Možno sa v Amerike už narodil, meno jeho matky za slobodna nepoznám. 

Empire State Building

Mrakodrap postavený v roku 1932 bol dlho najvyššou budovou nielen v meste, ale na svete. Známy aj z filmu o King Kongovi. Vstupné na vyhliadku je 32 dolárov. Nešli sme.

Esta

On-line formulár na povolenie k návšteve USA. Vyhlásili sme, že sa nedopustíme žiadneho teroristického činu, že nebudeme v USA pracovať, uistili sme druhú stranu, že nemáme mor, choleru ani ebolu, uviedli sme mená svojich nebohých rodičov, odfajkli, že sa nebudeme sťažovať na imigračného úradníka, ak nás do Štátov napriek všetkému nepustí a nebudeme po ňom žiadať ani vrátenie vynaložených nákladov na cestu, zaplatili sme poplatok v prospech amerického turistického ruchu a dostali povolenie na vstup. Napriek tomu sme sa nevyhli pohovoru už na pražskom letisku, kde sme museli ukazovať spiatočné letenky a detailne rozprávať, čo všetko chceme v USA robiť. Ďalší úradník, ktorý bol na nás zvedavý, bol na letisku J. F. K., tomu sme museli spísať peňažnú hotovosť, ktorú máme so sebou aj jedlo, ktoré máme v batohoch. Uspokojil sa však s naším vysvetlením, že ide o sladkosti z lietadla a nemuseli sme mu ukazovať všetky tie horalky a tatranky, ktoré sme si nakúpili na letisku V. H. za kompenzačné poukážky.

F ako:

Festival Museum Mile

Festival Múzejná míľa pripadla práve na čas nášho pobytu. V utorok 14. júna medzi 18:00 a 21:00 boli vstupy do múzeí bezplatné. Vybrali sme si Metropolitné múzeum, ale o tom bude viac až pri písmene M. Okrem voľných vstupov boli v múzeách rôzne podujatia, napríklad kreslenie detí na chodníku, vystúpenie rôznych umelcov ap.

Frank Sinatra

"I want to wake up in a city, that never sleeps" - chcem sa zobudiť v meste, ktorí nikdy nespí, spieva Frank v pesničke New York, New York, ktorá mi znela v hlave počas celého nášho pobytu - okrem chvíľ, keď mi v nej znela America alebo singi jou jou jupi jupi jou.

G ako:

Greenwood cemetery

Jeden z najväčších cintorínov na svete, založený v roku 1840. Je tu pochovaných veľa akiste významných ľudí, z ktorých poznám len vynálezcu morzeovky. Teda ani nie tak jeho, skôr pár bodiek a čiarok.
Niektoré hroby sú prosté, napríklad len zapichnuté vlajočky v tráve, iné sú pompézne, a niektorí nebožtíci majú pekný výhľad na mrakodrapy.


Guggenheimovo múzeum

Nie veľmi staré, dokonca mladšie, ako ja. Nie veľmi pekné, dokonca - ale čo sa budem chváliť. 
Zbierky prác autorov zvučných mien ako Picasso, Braque, Chagall, Toulose - Lautrec, Modigliani, Degas a ďalších. Neboli sme vnútri, ale vy choďte, potom mi porozprávate.

Ground Zero

Miesto, kde stálo Svetové obchodné centrum zničené teroristickými útokmi v septembri 2001. Na mieste, kde stáli Dvojičky, sú dve obrovské nádrže s vodou a na ich okraji sú uvedené mená obetí umiestnené tak, ako sa v čase útoku nachádzali, napríklad pracovníci jednotlivých kancelárií sú napísaní vedľa seba. Okrem nádrží tam vyrástol nový mrakodrap. Rastie tu aj jediný strom, ktorému sa podarilo útok prežiť.

H ako:

Harlem

Časť New Yorku s nie príliš lichotivou povesťou. Boli sme tam cez deň a všetko bolo normálne. Obyvateľstvo väčšinou černošské, na uliciach sa predávali hlavne slnečné okuliare a tričká s nápismi "Black is beautiful" alebo "I love Harlem", ceny mierne nižšie. Najedli sme sa v Mac Donalds -  pomocný personál veľmi nehovoril po anglicky a nápisy boli okrem angličtiny aj v španielčine.

Holub Miroslav

Jeho knihy Žít v New Yorku a Anděl na kolečkách som v detstve denne vídavala v domácej knihovníčke. Vzala som si ich na cestu a keď som ich dočítala, prišlo mi ľúto, že rodičia mohli väčšinu sveta spoznávať len z kníh. Utešuje ma aspoň to, že čítali kvalitnú literatúru.

Hot dog

Zrodil sa na Coney Islande u Nathana presne pred sto rokmi.

Každoročne sa tu konajú majstrovstvá v pojedaní hot dogov. Rekord ženskej kategórie je 45 kúskov, podarilo sa to Sonyi Thomas. Joey Chestnut ako chlap ich dokázal zjesť 69. Tak ak si trúfate, môžete to skúsiť, majstrovstvá budú 4. júla, dovtedy to stihnete aj natrénovať.
Chceli sme si jeden pravý hot dog kúpiť, ale za a) tam bolo strašne veľa ľudí a nechcelo sa nám čakať a za bé) sme práve išli z obeda napchatí na prasknutie. Čo sme jedli? Dozviete sa pod písmenom R. Nie, neboli to rezne. Ani rizoto.

CH ako:

China Town

Časť New Yorku, v ktorej sme boli ubytovaní. Nie veľmi čistá, ale dalo sa.

Žije tu viac ako stotisíc Číňanov, z ktorých snáď viac ako polovica vôbec nerozpráva/nerozumie po anglicky. Pani v reštaurácii nám chce pomôcť s výberom jedla, ktoré je odfotené na jedálnom lístku. Je to nejaké mäso. 
"Pig, pig?" pýta sa, pričom sa striedavo chytá za nos a za uši. Zrejme má na mysli bravčové, ale netušíme, či to nebude len z rypáka a uší, tak radšej povieme, že chceme chicken.

Majú tu svoje obchody, reštaurácie, noviny, parky, sochy.

Ich chrámy mi pripomínali zelovoc, lebo okolo Budhu či nejakého iného bôžika bolo naukladané ovocie.

Každé ráno chodia cvičiť do parku. Cvičia v jednotlivých skupinkách, niektorí s vejármi, iní s nejakými zvončekmi, ale najviac ich cvičí len tak, podľa povelov a hudby z malého červeného prehrávača. S jednou skupinkou som si zacvičila aj ja, boli to nenáročné cviky na spôsob jogy, ale asi som to cvičila blbo, lebo som nevedela, kedy sa nadýchnuť a kedy vydýchnuť a to je vraj veľmi dôležité. Ale prežila som. A bola som asi najmladšia.

Skupinka dám približne v mojom veku robila nejaké zložité kreácie na pesničku, ktorá mi pripomínala prvomájové sprievody. Ženy sa usmievali a vyzerali šťastne. 
Muži sú skôr individualisti. Tvária sa vážne a bojujú s neviditeľným nepriateľom - výpad, otočka, nejaký naznačený kop. Osamote sa trápi odhadom storočný starček s dlhou tyčou a robí s ňou nejaké kung-fu chvaty. Jeho dve vrstovníčky schované za autom cvičia  predpažiť - upažiť - vzpažiť - pripažiť. Sedemdesiatročná babka prišla so svojou deväťdesiatročnou mamou, ktorá ide len s pomocou chodítka, aby si zacvičili. 
Páči sa mi, ako sa nevzdávajú, ignorujú vek a zvedavé pohľady okoloidúcich turistov. Keby som tu žila, cvičila by som s nimi každé ráno. Tiež až do smrti.

Chrysler Building  

Do postavenia mrakodrapu Empire State Building najvyššia budova sveta. Videli sme ju aj z čínskej štvrte. Pekná svojím ukončením.

I ako:

Imagine

Pamätník venovaný Johnovi Lennonovi v časti Central Parku nazvanej Strawberry Fields neďaleko miesta, kde bol zastrelený. Ľudia sem nosia kvety aj CD a fotia sa. Občas si nejaký pán v rokoch príde zabrnkať na gitaru, ak má šťastie. Starký, ktorý prišiel na bicykli, zahral pár akordov a zanôtil pár taktov. Potom k nemu prišiel druhý starký, ktorý mu vysvetlil, že len on má právo na tomto mieste spievať. Starký s bicyklom smutne odišiel. Možno prebicykloval pol sveta, aby si splnil sen. Ale možno je z New Yorku a zajtra to skúsi znova. Veľa šťastia prajem.

Práve na tomto mieste, pred rezidenciou Dakota, zavraždil 8. decembra 1980 Mark Chapman  Johna Lennona. Bol dobrý kresťan (teda Chapman) a naštval ho Lennonov výrok, že Beatles sú slávnejší ako Ježiš, preto ho zastrelil. Miluj blížneho svojho...

J ako:

Jedlá

Prvýkrát som bez pocitu viny jedla v McDonald´s. Však je americký. Okrem toho sme sa párkrát prestravovali v čínskych reštauráciách. Až úplne na konci nášho pobytu sme objavili jednu lacnú na vedľajšej ulici. V ponuke mali len tri jedlá, každé po dva doláre. Dali sme si rezance a zdolali sme ich paličkami, lebo príbor k jedlu nepodávali.

Občas sme si kúpili na ulici v rôznych "halal" stánkoch niečo na rošte. Vonia to veľmi dobre a chutí ešte lepšie. Nie je to však veľmi lacné, za tri porcie sme obyčajne platili 16 - 20 dolárov. Na jedlo zjedené na ulici na stojáka je to dosť. Na raňajky sme si kupovali chlieb a niečo na spôsob nátierkového masla, až kým sme za rohom neobjavili čínsku pekáreň. Pečivo chutilo výborne, akurát bolo všetko sladké. Aj kukuričný koláč, aj párok v cestíčku. Aj keď som si pýtala niečo "not sweet". 

JFK Airport

Naše prvé aj posledné stretnutie s americkou pôdou. Obrovské - neustále vzlietajúce a pristávajúce lietadlá, deväť terminálov, množstvo obchodov a reštaurácií, žiaľ žiadna free wifi. Do mesta (cca 19 km) sa môžete odviezť taxíkom za 65 dolárov alebo vlakom na najbližšiu stanicu metra za 8 dolárov.

A ešte niečo. Z letiska vôbec nevidieť to, čo videl Kevin vo filme Sám doma 2: Stratený v New Yorku. Mrakodrapy sa dajú tušiť kdesi v diaľke, ale nie sú také impozantné ako ich odtiaľto videl Kevin, vyzerajú skôr ako zápalkové škatuľky..

K ako:

Katedrála sv. Jána

Kostol sa stavia už vyše 120 rokov. Po dokončení by mal byť druhý najväčší na svete - po vatikánskom chráme sv. Petra.

L ako:

Little Italy

Štvrť na Manhattane susediaca s China Town. Veľa talianskych reštaurácií a kaviarní, múzeum talianskej histórie.

Kedysi bola väčšia, v súčasnosti je zatláčaná rozvíjajúcim sa čínskym mestom. Najkrajšia je za súmraku. Drahá zmrzlina - štyri doláre.

M ako:

Macy's

Vraj najväčší obchodný dom na svete, aspoň podľa toho, čo si o sebe píše, aj keď to asi už nebude pravda. Otvoril ho pán Macy v roku 1858, bolo to na inom mieste, ako sa nachádza dnes. Hviezda v jeho logu je inšpirovaná tetovaním, ktoré si pán Macy dal urobiť v mladosti. Od roku 1902 je budova na rohu 34. ulice a Broadway.

Nachádzajú sa tu staré drevené pohyblivé schody, na ktoré spomína v jednej epizóde kresleného komiksu "Calvin a Hobbes" Calvinov otec. 

Tuším tu predávajú iba oblečenie, ale my sme sem išli len kvôli toaletám. Nie, nie kvôli tým večerným.


Manhattan

Jeden z ostrovov, na ktorých sa rozprestiera New York, najmenší z jeho piatich obvodov. Vybartrovaný pred štyrmi storočiami od Indiánov za tovar v hodnote 60 guldenov. Ekonomické a administratívne centrum New Yorku. Sú tu všetky najznámejšie pamätihodnosti a atrakcie - mrakodrapy, Broadway, China Town, Wall Street, Ground Zero aj Socha Slobody. Najhustejšie osídlená oblasť USA. Náš prechodný domov.

Metropolitná opera

Stará vyše 130 rokov, zvonku nič moc, vnútri sme neboli. Najkrajšia na nej je fontána pred budovou, ktorá v určitých časových intervaloch špliecha vodu vysoko a ak zafúka, tak aj ďaleko. Zažité na vlastnej koži.

Metropolitné múzeum

Po londýnskom a petrohradskom tretie najväčšie na svete, nachádza sa na okraji Central Parku.

Navštívili sme ho počas Festivalovej múzejnej míle a našli sme tu pár vecí, ktoré sme pred dvoma rokmi hľadali v tureckom Pergamone a ktoré sa sem dostali z Pergamonu berlínskeho. Zvládla som len pár expozícií, samozrejme grécku, čosi zo starého Egypta aj byzantské obdobie, na viac moje sily nestačili.

Našťastie je tu dosť lavičiek, takže môžete trebárs hodinu sedieť a obdivovať nejaký obraz či sochu, napríklad Alexandra Macedónskeho so svojím Bukefalom alebo sa zamýšľať nad tým, kde prišli krásne ženy o svoje hlavy, a budete pritom vyzerať ako umelecký fajnšmeker.

Mrakodrapy 

Najtypickejšia súčasť New Yorku.

Najznámejšie boli postavené v tridsiatych rokoch minulého storočia. Určite poznáte fotku Obed na vrchole mrakodrapu, na ktorej hompáľajú robotníci nohami počas obednej prestávky vysoko nad New Yorkom. Táto fotografia vznikla práve v spomínanom období, v roku 1932. A možno ste videli Veľkého Gatsbyho s Leonardom di Caprio a pamätáte si jednu z úvodných scén, kedy Nick Carraway rozpráva, ako sa dostal na Long Island. Tak tam sú tiež krásne zábery na Mannhattan, ako asi vtedy vyzeral. Alebo ste možno videli West Side Story a pamätáte si podobné zábery odtiaľ. Mimochodom, prvý mrakodrap nepostavili v New Yorku, ale v Chicagu, a to v roku 1884. Ako odpoveď na to postavili Newyorčania originálny 21-poschodový mrakodrap Flatiron Building , teda po našom Žehličku. 

N ako

Nočný New York

Ako spieva už spomínaný Frank Sinatra v slávnej pesničke, New York je mesto, ktoré nikdy nespí. Presvedčili sme sa o tom, keď sme sa po polnoci vracali z Washingtonu a na uliciach pulzoval život ako vo dne.

Ale musím trochu Franka doplniť - New York síce nikdy úplne nespí, ale nadránom si trochu zdriemne. Vtedy v metre vyspávajú noční flamendri, ktorí sa ešte nestihli dopraviť do svojich postelí, a svoje pretrhnuté sny dospávajú robotníci, ktorí mieria na ranné šichty. A cez víkendy si mesto zdriemne aj na dlhšie. To je zas naša skúsenosť.

O ako:

OSN

Komplex bol postavený po druhej svetovej vojne.

Pred ním sú zástavy členských štátov zoradené podľa abecedy, takže našu hľadajte trochu viac napravo medzi Singapurom a Slovinskom.


Mali sme tu organizovanú prehliadku.

Pred ňou sme museli prejsť bezpečnostnou kontrolou a dostali sme pásky na ruky. Chodili sme v menších  skupinkách so sprievodcom, boli sme v miestnosti, kde zasadá Bezpečnostná Rada a videli sme aj zasadanie Valného Zhromaždenia.

Asi by ma to malo nadchnúť, ale keď mne sa na New Yorku páčilo odhadom asi tridsať vecí viac, napríklad veveričky, klaviristi, cvičiaci Číňania, jedlo v pouličných stánkoch, moroženoje v Brighton Beach a aj 25 zvyšných. 

P ako:

Puerto Rican Day Parade

Deň Portorika, tradičný sprievod Portoričanov ulicami New Yorku konaný druhú júnovú nedeľu. Stovky alegorických vozov, tisíce portorických vlajok a desiatky tisíc Portoričanov sme mohli vidieť hneď počas prvého dňa nášho pobytu. Spolu s nami to pozerali dva milióny divákov.

Piano

V mnohých parkoch sú rozmiestnené farebné klavíre, na ktorých si môže zabrnkať, kto chce. Ja som na jednom modrom zahrala Tichú noc, lebo tú som musela povinne hrávať na Štedrý večer pred rozbaľovaním darčekov a okrem nej si už nič iné nepamätám. 
V parku, kde sme odpočívali, si k žltému klavíru sadol starší pán. Vyzeral ako bezdomovec alebo nejaký podobný životný zúfalec. Siahol na klávesy a začal hrať tak nádherne, že mal čoskoro okolo seba hlúčik ľudí, ktorí si ho natáčali na mobily.

V Central Parku za modrým klavírom sedel tínedžer a hral ťažkú skladbu, možno nejakého Rachmaninova - netuším, čo to bolo, ale poznám z počutia. Keď dohral, všetci sme mu zatlieskali a jeho rodičia boli na neho veľmi hrdí. Potom si za klavír zasadol černošský mladík, ktorý sa tam predtým len tak obšmietal, a keď spustil, nedalo sa odísť. Hral uvoľnene, neustále sa pritom usmieval, no proste nádhera. Akoby som sedela v kaviarni niekedy v dvadsiatych rokoch minulého storočia.

R ako:

Restroom

Po našom WC alebo toalety. Sú zadarmo, celkom čisté vzhľadom na to, koľko ľudí nimi prejde. Nechýba papier, mydlo a osušovač rúk. Neposkytujú veľa intimity, dole aj na bokoch majú veľké štrbiny. Dosť ma zarazilo, že sa otvárajú dovnútra. Vzhľadom na to, že nie sú veľmi priestranné, neviem si dobre predstaviť, čo by sa stalo, keby na nich niekto skolaboval. Asi by ho pri otváraní dverí zlisovali. Alebo by ho vytiahli cez nejakú štrbinu. Trochu ma prekvapilo, že v obchodných domoch, na staniciach vlakov alebo na letisku sú dámske WC na úplne inom mieste ako  pánske, niekde dokonca aj na inom poschodí. Po snahách uzákoniť v USA transrodové toalety sa však už ničomu až tak moc nečudujem.
A ešte mi trochu restroomy pripomínali verejné záchody v Leningrade v roku 1979, aj tam bol človek pred zrakmi ostatných ukrytý len sčasti. Ale v Leningrade sa na nich vtedy aj predávalo a kupovalo, takže to bolo celkom praktické. Človek aspoň nestrácal podaromnici čas a spojil príjemné s užitočným. Čo z toho bolo príjemné a čo užitočné nechám už na vás.

Ruská štvrť

Nachádza sa v Brighton Beach na Coney Islande. Sú tu ruské obchody aj reštaurácie.

Konečne miesto, kde som všetkému rozumela a všetci rozumeli mne. V obchode sme si kúpili kvas, ruskú zmrzlinu a boršč v prášku. V reštaurácii sme jedli soljanku a vareniky.

V gruzínskej pekárni sme si kúpili chačapurí - najlepšie, aké som kedy jedla.
Aj napriek tomu, že tu ruskí prisťahovalci bývajú už desiatky rokov, dajú sa spoznať na prvý pohľad - najmä staršie ženy s výrazne namaľovanými perami ťahajúce za sebou nákupné vozíky. Predavačky sú na rozdiel od iných častí mesta dosť otrávené, akoby nepredávali v New Yorku, ale v moskovskom GUM-e.
Aj ľudia sú tu zachmúrenejší, asi ako u nás. Keď sa však s nimi dáte do reči, sú príjemní.

S ako:

Socha Slobody

Asi nemusím predstavovať, určite ste ju už neraz videli. A ak nasledujúcich pár fotiek nepreskočíte, tak ju uvidíte znova.

Nachádza sa na Liberty Island, teda na Ostrove slobody.

Jej  návštevu sme objednávali cez internet ešte v marci, ale už sa nám ušli len lístky do podstavca, koruna bola vypredaná. Loďou sa preplavíte najskôr na Ostrov slobody a po prehliadke sochy a múzea pokračujete na Ellis Island, ktorý som spomínala pod písmenom E. 

Kto chce ušetriť, môže sadnúť na jednu zo žltých lodí, ktoré premávajú okolo sochy bezplatne.

Subway

Metro. Týždenný lístok stojí 32 dolárov. Strašná orientácia. Prvé tri dni sme vždy skončili na stanici Lafayette, nech sme už mali namierené kamkoľvek. Neskôr sme si trochu zvykli. Po čase sme sa už orientovali podľa toho, akí ľudia nastupovali. Keď začali pribúdať ázijské typy, vedeli sme, že onedlho vystupujeme. V metre sa vozia hlavne nižšie vrstvy, na stanici Wall Street skoro nikto nenastupoval ani nevystupoval. Stanice nie sú veľmi hlboko a tak na väčšine staníc nie sú eskalátory, ale treba šliapať po svojich. Na niektorých staniciach je bezplatná wifi. Keď idete po Broadwayi, môžete počuť metro pod chodníkom.

T ako:

Taxíky

Sú žlté a je ich veľa.

V taxíku z letiska do mesta sme si všimli nápis, ktorý upozorňoval na to, že napadnutie taxikára sa trestá väzením v dĺžke až 25 rokov.
Taxikár nebol zhovorčivý. Zo svojich ciest po Balkáne alebo po krajinách bývalého Sojuza som zvyknutá na presný opak. Nuž, iný kraj, iný mrav. A vlastne mi to môže byť jedno, aj tak by som mu nič nerozumela, nech by som sa akokoľvek snažila.

Trump

Možno budúci prezident. Majiteľ niekoľkých mrakodrapov a veží. Toto je jedna z nich.

Dá sa vstúpiť dnu, je tu pekne. 

Terč mnohých vtipov a slovných hračiek na tričkách, magnetkách aj škatuľkách cukríkov.

"Trump dump" je jedna z tých čo som si zapamätala. Ale ani Hillary neobišla lepšie - všade boli magnetky s jej fotkou a odkazom - pošli mi mail.

U ako:

Umelci

Roztrúsení po uliciach a parkoch. Hrajúci na hudobné nástroje, spievajúci árie, kresliaci karikatúry, vyrábajúci veľké bubliny...

V ako:

Veveričky

V každom parku. Dajú sa kŕmiť z ruky, ale pohladkať nechcú. Milé spestrenie rušného mesta.

W ako:

Wall Street 

Finančné centrum New Yorku. Sídlo bánk a finančných inštitúcií. Biele goliere náhliace sa ráno do práce. 

Socha Georga Washingtona na mieste, kde skladal svoj prezidentský sľub.

Neďaleko od nej socha býka - Charging bull, symbol finančného optimizmu a prosperity.

Zastavujú tu turistické autobusy a všetci sa s ním chcú odfotiť. Niektoré japonské turistky sa s ním fotili odzadu a nechcite vedieť, za čo ho pritom držali.

Washington

Jednodňová návšteva hlavného mesta USA. Lístky na autobus sme kúpili cez internet po päť dolárov. Cesta trvá niečo vyše štyroch hodín. Celkovo sme boli vo Washingtone asi deväť hodín a stihli sme nasledovné:

Capitol - organizovaná prehliadka podobne ako v OSN.

Ešte pred ňou sme museli vyhodiť z batohov všetko jedlo a vodu a prejsť skenerom. Po návrate do New Yorku som zistila, že som v batohu mala celý čas nejaký zabudnutý keks, ktorý neodhalil ani skener. Vedieť to, nevyhodím ani dobošky.

Sprievodca fajn, žoviálny, zábavný, akurát sme mu nerozumeli. Tu  ukazuje, že Lincolnovej soche chýba ucho. Tomu sa dalo rozumieť. 

Washington Monument - pod ním sa nám prihovorila po slovensky s americkým prízvukom pani, pochádzajúca z Bratislavy.

Lincoln Memorial - vnútri sedí veľký Abraham a všetci sa s ním chcú fotiť ako na Wall Street s býkom.

Biely dom - ani na tomto mieste sa nebudete cítiť osamelo, všetci chcú mať fotku s prezidentským sídlom.

Fordovo divadlo, v ktorom zastrelili Abrahama Lincolna (to je ten, čo sedí v memoriali a všetci si s ním robia selfíčka).

Z ako:

Záver

Čo ešte dodať? Veď ani neviem, či ste to dočítali až sem. Či ste to nevzdali už niekde pri G alebo H. Ale ak ste ešte tu, prezradím vám nasledovné:
Pred návštevou New Yorku som sa len veľmi ťažko bránila predsudkom. Prvé dni ma ničím neočaril, všade som videla skôr negatíva. Postupne som si ho však obľúbila natoľko, že by som bola ochotná trebárs aj nosiť tričko s nápisom I love NY, keby som si nejaké stihla kúpiť. 
A teraz po návrate? Každý deň si púšťam video so Sinatrovou pesničkou, pozerám sa na mrakodrapy a spolu s Frankom spievam o tom, že sa chcem zobudiť v meste, ktoré nikdy nespí.
New York, New York!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Neumytý, neoholený, hladný. Po troch dňoch na fronte chce OLIVER VALENTOVIČ len teplú sprchu, pivo a pizzu. Pomáha pri irackom Mosule.

KOMENTÁRE

Koaličný Kotleba? Smer sa už vôbec nehanbí

Snaha kontrolovať moc je natoľko prioritná, že všetko ostatné ide bokom.

DOMOV

Najviac mladých Slovákov podporuje podľa štúdie extrémistov

S nenávisťou na webe sa stretáva 84 percent.


Už ste čítali?