Stalo sa včera podvečer. Stojím s dcérou pred naším domom, v ruke držím fototašku, Viktorka vrecko so starým chlebom. Okolo ide suseda, sympatická staršia pani.
"A čo tu takto postávate? ", pýta sa. "Čakáme na brata, príde po nás autom. Narodili sa mu kozičky." pokračovanie článku
Vlastne vôbec neviem, či je Wang, pokojne sa môže volať Čang, Lin, Sun alebo Šen, teda ak je Číňan. Ale takisto môže byť Nguyen, Luc, Doan alebo trebárs Ho, ak pochádza z Vietnamu. Veľmi nad tým nepremýšľam a keď odchádzam na obed, šéfovi len zakričím, že idem k Číňanovi. pokračovanie článku
Keď som sa spamätala z umeleckého zážitku, do ktorého ma dostalo posolstvo ministra Becíka vyjadrené veršami "stav roľnícky strom zelený v tvrdej zemi zasadený, na konároch včielky hudú z kvetov vzácne plody budú...", spomenula som si, že vlastním podobné žriedlo inšpirácie. Je to domáci kalendár z roku 1942 a volá sa Slovenský roľník. pokračovanie článku
Vlani som si zaspomínala na hroby slávnych, ktoré som navštívila na svojich cestách. Tentokrát by som chcela venovať spomienku tým, ktorí mohli byť rovnako slávni. Keby... pokračovanie článku
Zachytené od jari do jesene. Väčšine nocľažníkov neviem ani po pol roku prísť na meno. Ale snáď som sa za ten čas trochu zlepšila v technike. pokračovanie článku
Éra primátora Slotu charakteristická
netransparentnými predajmi, silovým riadením mesta jednou osobou a podivnou personálnou politikou sa skončila komunálnymi voľbami v novembri 2006. Od nového vedenia mesta som spolu s ostatnými voličmi očakávala návrat k demokratickým štandardom a slušný prístup k občanovi. Viaceré prešľapy z najnovšej histórie - zbúranie starej fary, problémy s poskytovaním informácií - nám však veľa dôvodov na optimizmus nedávajú.
Posledným prípadom je podozrivé konanie Mestskej polície v Žiline a následná reakcia mesta. Prípad odhalilo a zverejnilo rádio Frontinus. O čo ide? pokračovanie článku
Je 10. marec 2008. Stojím na hranici a snažím sa presvedčiť sympatického pohraničiara, aby ma pustil ďalej. Cieľ mám na dohľad - mesto vidím tak dobre ako Žilinu, keď vybehnem na Hájik.
Je presne o päť mesiacov viac, 10. august 2008. Sedím pri televízore a vidím, ako na mesto dopadajú bomby. Na to isté, do ktorého ma nakoniec vtedy aj tak nepustili. Na Cchinvali. pokračovanie článku
Keby len jedna! pokračovanie článku
S katalógom záhradníka Starkla som sa prvýkrát stretla niekedy na jeseň 1992. Objednaný tovar, ktorý na jar dorazil z Čáslavi, mi však už na pošte nevydali, pretože sa medzitým rozpadla republika. pokračovanie článku
V piatok nám z infolinky T-Comu oznámili, že počas dňa medzi ôsmou a dvadsiatou hodinou bude na päť hodín prerušené telefonické spojenie z dôvodu rekonštrukcie siete. To by nás tak veľmi netrápilo, pevnú linku máme hlavne kvôli tomu, aby sa k nám mohli dovolať rodičia lacnejšie ako keby nám volali na mobily. Lenže od februára sme prešli na DSL internet, takže sme závislí na T-Come hlavne kvôli tomu. pokračovanie článku
V jednu májovú nedeľu sa objavila v našej záhrade. Predchádzajúce dni a noci usilovne pracovala a ráno nám predviedla svoje dielo. Sama ostala niekde v úzadí, napriek tomu, že je v súčasnosti slávnou filmovou hviezdou. Inteligentná, skromná, priateľská a verná Šarlota. pokračovanie článku
V týchto dňoch uplynuli tri roky od začiatku mojej kariéry ako zvukárky v nahrávačke. Napriek tejto časovanej bombe rádio funguje naďalej. pokračovanie článku
Niekedy sa úplnou náhodou na pár hodín ocitneme na mieste, o ktorom sme predtým ani netušili, a to miesto sa nám vryje do srdca viac, ako miesto našej vysnívanej dovolenky, po ktorej sme dlho túžili. Alebo stretneme neznámeho človeka a napriek tomu, že s ním prehodíme len pár slov, ostane úplne jasne v našich spomienkach, hoci mená kolegov z predchádzajúceho zamestnania si vybavujeme už len s námahou. pokračovanie článku
Remeselnícky dom v Žiline má v mojich spomienkach trochu nemeckej príchute. V škole sme sa učili, že pred ním bol v roku 1944 Nemcami popravený partizán Anton Sedláček. A pred tridsiatimi rokmi som tu navštevovala posledný ročník jazykovej školy a robila štátnu skúšku z nemeckého jazyka. Doteraz si pamätám, ako sme do úmoru drilovali bezpochyby životne dôležité súvetie začínajúce slovami "Es wurden Maßnahmen getroffen", ktoré som v nasledujúcich tridsiatich rokoch napodiv nepoužila ani raz.
Dnes sa mi z hľadiska národného zdá byť dianie okolo Remeselníckeho domu skôr španielskou dedinou. pokračovanie článku
povedal mi brat po návrate z Bratislavy. On je taký srandista. Týmto chcem naznačiť svojim fanúšikom, že ma budú môcť uvidieť v televíznej súťaži Duel, ktorá sa vysiela zajtra, 10.11.2006 o 15:00 na STV1. Aby som vás zbytočne nenapínala, tak prezradím, že som ostala na štíte súťažiacej, ktorá od rána postupne vyradila už troch súperov. Stalo sa tak napriek tomu, že som si pre šťastie obliekla kostým, v ktorom som v minulosti pri podobnej príležitosti verejnoprávnu televíziu obrala o rádiomagnetofón, aj napriek výrazným sympatiám ostatných prítomných (outsideri mávajú vždy publikum na svojej strane). Nepomohol mi ani zastrašovací manéver v podobe hlasného čítania horoskopu na daný deň, ktorý tvrdil, že "súperi predčasne pripíjajú na váš neúspech, karta sa v priebehu dňa obráti". Proste som na súperku v treťom kole nestačila. Musím uznať, že bola dobrá.
Čo by som vám ešte - medzi súťažiacimi som ihneď spoznala blogera Tkačenka, ktorému však napodiv moje meno nič nehovorilo, čím mi dosť drastickým spôsobom pošramotil sebavedomie. No vzhľadom na jeho ukrajinský pôvod som mu toto závažné faux pas odpustila a čoskoro sme našli dostatok spoločných tém typu Ľvov, Juščenko, plackartnyj, vareniki a pod. Navyše je Peter znamením Strelec a ako iste všetci viete, to sú tí najlepší ľudia na svete. Kontrolná medziotázka - v akom znamení som sa narodila ja?
Aby som nepretrhla reťaz, podobné faux pas som vyrobila aj ja, keď som maskérke zhovievavo tvrdila, že je mi nejaká povedomá a že ma už asi v nejakej súťaži oprašovala. Bola to uznávaná vizážistka Natália zo Zmenárne.
Takže môžete pozerať, prípadne si ma môžete dať nahrať, ak by ste to nestihli, ale samozrejme sa na moju exhibíciu môžete pokojne vykašľať. Však som vám už aj tak všetko prezradila.
Niekedy v osemdesiatych rokoch minulého storočia sme mali na návšteve známych z Drážďan. Po návrate z Rysov nám so smiechom rozprávali, že na dverách chaty si prečítali: pokračovanie článku
Keď sme boli malí, mali sme doma kanárika. Dostal sa k nám po smrti maminho brata a mal už svoje roky. Pred odchodom na dovolenku sme ho vždy aj s klietkou a vtáčím zobom zverili do opatery našej pani domovníčky. Keď sme si ho raz po návrate išli zobrať, dostali sme len prázdnu klietku. Kanárik sa nášho príchodu už nedočkal. Dosť sme s bratom plakali, ale hlavne sme boli na domovníčku nahnevaní. Podozrievali sme ju z nedostatočnej opatery a dali sme jej prívlastok vrahyňa. pokračovanie článku
Včera konečne nadišiel deň, kedy som mohla absolvovať preventívnu zubnú prehliadku. Však už aj bolo načase, objednala som sa ešte v januári. Každý človek by mal vraj absolvovať dve takéto prehliadky do roka. Počas troch hodín čakania na chodbe pred ambulanciou som prišla na jediný spôsob, akým by sa to u mojej zubárky dalo dosiahnúť. pokračovanie článku
Nedeľné popoludnie, rodina vo vygruntovanej obývačke pri rádiu. Záplava kvetov. Už to ide, mami, toto je naša! Drahej mamičke k 75. narodeninám všetko najlepšie prajú deti, krstné deti, susedia a z nebíčka letí pozdrav od mamičky a tatíčka. Najmenšie vnúčence starkú objímajú a bozkávajú. Mamička si sadla si na stoličku, vypla žehličku (keby bola chlap, tak by si uliala slivovičku), utrela slzičku, lebo len jej z rádia budú hrať nasledovnú pesničku. Hádku vnukov o posledný kremeš za zvuku bzučania muchy na mucholapke preruší varovné rodičovské pssst! pokračovanie článku
Moja kozmetička pracuje doma, preto bývam počas skrášľovacích procedúr nechtiac vtiahnutá do života ich rodiny. Jej dcéry sa pravidelne zastavia v salóne, aby si vypočuli dobre mienené materské rady, a tak sa podozvedám, aké písomky dnes písali, čo majú na domáce úlohy a dokedy smú byť večer vonku. pokračovanie článku
Som Viktorkina školská taška a spolu s ňou navštevujem tretiu triedu základnej školy. Meriam 44 centimetrov a vážim 1,10 kg. Teda vtedy, keď som prázdna. Ale prázdna bývam len cez prázdniny. Počas školského roka vyzerám nasledovne: pokračovanie článku
Pre tých, čo ma poznajú, to možno bude znieť neuveriteľne. Dnes prekročím svoj tieň a nespomeniem žiadnu telenovelu. I keď - ten Pedro z Túžby tela prevtelený do Salvadora vyzerá ... - ale nie, však som vám to sľúbila. pokračovanie článku
"Keď začnem zabúdať, rozprávať z cesty alebo robiť divné veci, tak ma radšej zastreľte, akoby sme sa mali všetci trápiť", hovorieval môj otec v časoch, keď sme boli ešte mladí a krásni. Brali sme to s humorom, pretože sme vedeli, že nič také sa jednoducho nemôže stať. pokračovanie článku
Keď som prišla v piatok domov z roboty, vítali ma vyčítavé pohľady mojich dcér. Barborka mi oznámila, že zaplatila Viktorke družinu a že sme už boli poslední. Viktorka mi otrčila ľavú ruku, na ktorej mala červeným zvýrazňovačom cez celý chrbát ruky napísané "300". Upomienka od pani družinárky. pokračovanie článku
Sobota, 5:04. Utekám z domu na autobus. Na chrbte batoh, v hlave rýchla rekapitulácia: pozvánka, občiansky, peňaženka, písacie potreby, banány, vreckovky...
5:08 - nastupujem do autobusu, štikám lístok a rekapitulujem ďalej ... časopisy na čítanie, fotoaparát, okuliare... Dočerta, okuliare nemám. Bez nich som stratená. Na návrat niet času. Vlak odchádza 5:35 a o 9:00 mám konkurz do Duelu vo verejnoprávnej televízii 200 km odtiaľto. pokračovanie článku
Dnes som nahrávala pravidelnú "policajnú" reláciu. Naším hosťom v rádiu bol hovorca Krajského riaditeľstva PZ Igor Mahút. Keď v jednom zo svojich vstupov spomenul meno Františka Lazára, spozornela som. S týmto pánom mám osobnú skúsenosť. pokračovanie článku
O pár dní skončí február - mesiac, kedy som sa mala podrobiť preventívnej zubárskej prehliadke. Pri poslednej návšteve v auguste mi kázali prísť o pol roka. Preto som v januári s mesačným predstihom vytočila číslo zubnej ambulancie, ktorú navštevujem už 20 rokov. pokračovanie článku
" vies co? aj keby to bolo opacny by sa mi to nepacilo", napísal mi Majeed počas nášho včerajšieho chatovania. pokračovanie článku
Cestou z práce ma zo zamyslenia vyrušilo zatrúbenie auta. Zdvihla som hlavu a pozrela sa smerom k prichádzajúcim zvukovým vlnám. V aute som uvidela sympatickú usmiatu ženu, ktorá mi priateľsky mávala na pozdrav. Odkývala som jej späť, ako to robím obyčajne. Napriek tomu, že - ako obyčajne - ani tentokrát som vôbec netušila, o koho ide. pokračovanie článku
Ako som už spomínala, moje znalosti anglického jazyka sú ohraničené časovým intervalom medzi porevolučným nadšením, kedy sa nám zdal jazyk Shakespeara very easy a druhou vetou ifovou, po ktorom odpadli z nášho vzdelávacieho krúžku aj poslední vytrvalci. pokračovanie článku
Myslela som si, že svoje fotky pridám do spoločného fondu nejakej fotoreportáže. Pretože o ne nikto nejaví záujem (akoby každý tušil vcelku správne, že vzhľadom na ich kvalitu aj tak o nič nepríde), rozhodla som sa opustiť kolektivistické uvažovanie vtĺkané do hláv našej generácie a v trende modernej doby uprednostňujúcej silný individualistický prístup idem bojovať sólo. pokračovanie článku
Len 48 hodín trvalo, kým si štafeta nazvaná Štyri veci našla cestu ku mne. Prvýkrát som sa o tejto hre dozvedela na conBLOGU a tušila som, že o nejaký čas sa dostane aj do výsostných vôd blogu SME. Otázkou bolo, kto ma do hry vtiahne. Urobil tak Juraj Lőrinc. pokračovanie článku
Žena v najlepších rokoch, pracuje v najlepšom regionálnom rádiu, kde sa stará o jeho webové stránky najlepšie, ako vie.:-)
Blanka Ulaherová
b.ulaherovagmail.com
