Len tak si zaletieť ráno do Paríža

Autor: Blanka Ulaherová | 21.2.2009 o 23:08 | (upravené 13.9.2014 o 16:28) Karma článku: 12,84 | Prečítané:  4101x

Keď som mala asi jedenásť alebo dvanásť, každé ráno som sedávala v kuchyni s malým prenosným rádiom, ktorému sa hovorilo tranzistor, a otáčaním veľkého gombíka som presúvala paličku po stredných a dlhých vlnách. Chrčiacu rannú výpravu som napokon vždy ukončila na rovnakom mieste. Znela odtiaľ francúzština a ja som si predstavovala, ako sa práve teraz pod Eiffelovkou ponáhľa do práce štíhly Parížan. Na tvári má úsmev Belmonda, pod pazuchou aktovku a pri uchu tranzistor, z ktorého rovnako ako mne v kuchyni spieva Mireuille Mathieu Acrrrrrrrrrrropolis, adieu.

Snívala som o tom, aké by bolo krásne na chvíľu tam zaletieť. Len tak - prejsť sa po nábreží Seiny, uvidieť chrám, v ktorom zvonil Quasimodo a navštíviť miesta, kde sa preháňal malý Gavroche.
Doma som práve vtedy hltala Tajomstvá Paríža, v škole sme sa učili pesničku o Avignonskom moste a s našimi sme chodili do kina na funesovky.

Paríž som navštívila hneď ako to bolo možné, teda v tej hektickej porevolučnej epoche, keď cestovky namiesto Mangalie a Albeny začali ponúkať Bibione a Paraliu a nákupné zájazdy sa zo Slušovíc presmerovali do viedenskej Humy.

Svoj pôvodný detský sen som si však splnila až tento týždeň. Spolu s Jakubom a s Viktorkou, ktorá je teraz taká veľká ako ja, keď som raňajkovávala s tranzistorom na kolenách, sme si v strede týždňa odskočili do Paríža.

Bolo to celkom jednoduché. Sadli sme do lietadla, preleteli zopár kopcov a o chvíľu sme boli na mieste.

alpy

Tak teda rýchlo - kupujeme celodenný lístok na MHD, aby sme stihli čo najviac a vyrážame.
Moja prvá známa z detstva - Seina.

seina

Loď mieri rovnakým smerom ako my a onedlho už vidíme ďalšiu starú známu - Chrám Matky Božej.

notre dame

Zvonára sme nevideli, bedárov áno.

bedári

Presúvame sa k neúspešnej kandidátke na titul novodobých sedem divov sveta. Tiež som za ňu nehlasovala, ale nie je v tom nič osobné, pán Eiffel, naozaj. Len sa mi zdalo, že iní kandidáti si ten titul zaslúžia viac.

eiffel

Pod ňou sa kľukatí dlhý rad. Pripomína mi to leto 1979 pred Mauzóleom na Červenom námestí. Od revolúcie som poriadny rad nezažila, preto využívam možnosť a nasledujúcu hodinu si to vynahradím dosýta. Pomedzi dav sa predierajú černosi a ponúkajú eiffelovečky v najrozmanitejších podobách.
Konečne sme hore a robíme to, čo ostatní - chodíme dookola a fotíme.
Napríklad Víťazný oblúk na Champs Elysees.

víťazný oblúk

Alebo baziliku Sacré-Coeur na Montmartri.

sacré-coeur

Konštatujeme, že zhora vyzerá všetko dobre, tak utekáme nadol, aby sme o nič neprišli.

Ešte pár fotiek starej dámy. Napríklad s mladou dámou.

socha

Prípadne s mladým pánom. Len škoda, že sa nechcel otočiť.

socha

Metro nás vyhodí pri ďalšej méte. Pri pohľade na tabuľku si začínam pospevovať. Aux Champs-Elysées, aux Champs-Elysées...

elyzejské polia

Na konci slávnych polí obdivujeme detaily Víťazného oblúka. Sú na ňom vyryté miesta slávnych bojov - aj tých, kde zomierali moji obľúbení hrdinovia z Vojny a mieru.

víťazný oblúk

A už je najvyšší čas vybehnúť na Montmartre.

sacre-coeur

Je síce obyčajný februárový štvrtok, ale vyzerá to tu veľmi pohodovo. Ľudia posedávajú na lavičkách, schodoch aj na tráve a nechávajú sa baviť pouličnými umelcami.
Niektorí sa snažia zaujať zvukom, ...

kapela

... iní zas naopak absolútnym tichom.

živá socha

Dôležité je prísť s niečím originálnym. Tento umelec tancuje s akváriom na hlave.

tancujúce akvárium

Náš pobyt sa pomaly končí. Cestou na letisko si rekapitulujem dojmy a porovnávam ich s mojimi detskými predstavami.

Samozrejme, že som nevidela pod Eiffelovkou žiadneho typického Francúza s tranzistorom pri uchu. S tranzistormi sa už po uliciach pochopiteľne veľmi nechodieva. Vlastne som v Paríži nevidela ani veľa "typických" Francúzov. Pestrá zmes na uliciach i vo vagónoch metra skôr dokumentuje koloniálnu minulosť krajiny.

metro

A napríklad tento harmonikár v metre hral pesničku, ktorú ma kedysi naučili poľskí priatelia. Je o dzieweczke, ktorá szla do laseczka, do zielonego, a ha ha, do zielonego, a ha ha...

harmonikár

Moje dávne predstavy o Paríži vytvorené na základe prečítaných románov a dotvorené vlastnou fantáziou boli samozrejme dosť odlišné od toho, čo som videla na vlastné oči. Ale samotný sen sa stal realitou.

Len tak si zaletieť ráno do Paríža je dnes úplne jednoduché. A nemusíte byť pritom ani vtáčikom.

vtáky

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Schválili 80-tisíc, čudný galavečer stál viac ako polmilión

Ako ministerstvo kultúry dokázalo minúť oveľa viac, ako mu dovolili.

Stĺpček Petra Schutza

Súd v kauze vraždy ani nemôže prísť dosť skoro

Ján Kuciak a Martina Kušnírová si zaslúžia ešte jeden symbol.


Už ste čítali?