Skopje, najčastejšie používané slovo mojich statusov

Autor: Blanka Ulaherová | 21.9.2009 o 23:38 | (upravené 13.9.2014 o 16:11) Karma článku: 11,77 | Prečítané:  3855x

Posledné chvíle pobytu v kosovskej Peji využívame na prechádzku rannými uličkami, v ktorých sa začína nový deň. Majitelia kaviarní vyťahujú stoličky na chodník, úradníci kráčajú s diplomatkami pod pazuchami do práce a deti s batohmi na chrbte do školy.

školáci

Pred školou ma obklopili školáci. Chlapcov skôr zaujíma môj foťák, zatiaľ čo dievčatá sa chcú fotiť, ale nie s chalanmi, ktorí sa pred objektívom pubertálne predvádzajú. Nakoniec sa ale decká zhodnú aj na jednom spoločnom zábere, za ktorý by nám Coca-Cola mala byť vďačná.

chalani baby

Chvíľu sa pozhovárame, pričom nám vôbec neprekáža, že si každý hovoríme po svojom. Medzitým jedna z modeliek naťuká svoju mailovú adresu do môjho mobilu, aby bolo kam poslať fotky. Lúčia sa so mnou hlučným tlieskaním a skandovaním, ostáva mi len dúfať, že to nebolo nič vulgárne.

spoločná

Tak sa maj, Peja, cítila som sa tu príjemne.

peja

Ďalšia naša cesta smeruje do hlavného mesta Prištiny, odkiaľ chodia priame autobusy do Skopje. Na presun sme zvolili vlak, aby sme z Kosova spoznali čo najviac. Osobný vláčik, ktorý vyzerá akoby si odskočil z niektorého Kusturicovho filmu, neustále dvojhlasne píska. Prechádzame krajinou s obrábanými poliami, na ktorých práve dozrievajú papriky a kukurica, v dedinkách vidíme deti vracajúce sa zo školy, občas nás pohltí tmavý tunel.

Nedávne vojnové udalosti pripomína množstvo hrobov a pamätníkov, nad ktorými vejú albánske zástavy, a tiež staničné budovy, ktoré sú takmer všetky zničené - ak mi niečo neušlo, tak okrem pejskej a prištinskej bola celá už len jedna.

stanica

Predposledná zastávka je v dedine Kosovo Pole, kde sa to asi všetko začalo. V júni tomu bolo už 620 rokov.

O dve hodiny prichádzame na prištinskú stanicu. Na hlavné mesto vyzerá dosť vidiecky, ale na druhej strane pre tie dva vlaky, čo odtiaľto denne vychádzajú, zrejme celkom postačuje.

stanica v prištine

Narýchlo sa naobedujeme a len tak-tak stihneme autobus do Skopje. Kosovský pohraničiar na kosovsko-macedónskej hranici pátra po vstupnej pečiatke, ale keď povieme, že nám ju nedali, urobí ústretové gesto voči svojmu srbskému kolegovi - pečiatku nám nedá ani on, čím ušetrí priateľovi prácu s jej následným anulovaním.

Podvečer sme v Skopje. Ideme sa ubytovať do hostela s originálnym názvom Hostel, kde sme vlani strávili tri noci. Slečna, ktorá má službu, si nás pamätá a dáva nám "našu" miniizbu.
Zhodíme batohy a utekáme do mesta, aby sme z neho videli niečo ešte za svetla.

skopje

Staré známe miesta opekneli. Pri soche Majky Terezy, kde bolo vlani ešte stavenisko, je charitný dom nesúci jej meno.

matka tereza

Na hlavnej ulici pribudli sochy v štýle Čumila, Náciho & spol., napríklad mladá žena s mobilom alebo čistič topánok.

Aj rekonštrukcia kamenného mosta cez Vardar je už ukončená.

most

Všetko poctivo fotím a ani si nevšimnem, že sa na mňa zavesili dvaja bosí asi desaťroční chlapci z neďalekej rómskej štvrte Šutka, najväčšej v Európe, kde ich podľa bedekra žije až štyridsaťtisíc. Naťahujú ku mne špinavé ruky, čosi drmolia a zrejme si od toho dosť sľubujú. S výzorom, ktorým dávam jasne najavo, že batoh na chrbte a foťák na krku ma ešte nezaväzuje vykonávať celoplošnú charitu, kráčam ďalej.
Chalani sú čoraz otravnejší. Skúšam naznačiť rukou kruh, ako som to odkukala v Mojkovaci od Egypťanky, a čakám, že toto gesto je dostatočne zrozumiteľné.
Nič.
Snažím sa ich postrašiť políciou. Na chviľu sa zháčia, ale pretože žiadneho orgána široko - ďaleko niet, začínajú byť drzejší a začínajú pchať ruky do mojich vrecák.

Konečne prevezme iniciatívu Jakub, ktorý ma doteraz iba sledoval otráveným pohľadom vyjadrujúcim "pohni si!". Jedného z kamošov priateľsky šťuchne a slovami "idi u pizdu" mu navrhuje alternatívny program na večer.
Neviem, kam chalani nakoniec išli, ale príhoda ma opäť utvrdila v presvedčení o dôležitosti ovládania cudzích jazykov.

Pomaly sa stmieva. V tureckej časti mesta, Čaršiji, už pozatvárali obchody a na svojich hostí čakajú teraz kaviarne, cukrárne a reštaurácie.

čaršija čaršija čaršija

Svetlo svojim ovečkám ponúka minaret i kríž nad mestom.

minaret

Zamaškrtíme si v rovnakej cukrárni ako vlani a potom sa už vraciame po moste naspäť. Po odchode cigánskej úderky na ňom začali útočiť komáre. Je ich tu viac ako na Záhorí pred premiérovým zásahom. Napriek ich výraznej presile sa aj týmto dotieravcom ubránime.

komáre

Neďaleko mosta sa práve začína nejaký medzinárodný hudobný festival mladých. Pod mostom stojí hlúčik policajtov, ktorý dohliada na bezproblémový priebeh. Jakub to využije na to, aby si splnil svoju občiansku povinnosť a ohlasuje jednému príslušníkovi pokus o trestný čin lúpeže. Policajt sa zatvári chápavo, ospravedlní sa a sľúbi, že sa bude so svojimi ľuďmi danej oblasti viac venovať. A že sa už nemusíme báť a môžeme po moste spokojne prejsť.
Čosi mi našepkáva, že rovnakú odpoveď by sme dostali aj keby sme sa sťažovali na hejná komárov.

Tak ešte pár pohľadov na večerné Skopje a môžeme sa vrátiť vyspať sa do hostela.

koncert tereza tereza

Je to vraj druhý najlepší hostel vo východnej Európe podľa nejakého internetového hlasovania, ako to hrdo stojí na nástenke.

hostel

Neviem to potvrdiť ani vyvrátiť, okrem tohto som bola už len v hosteli v Belehrade, ale mne sa tu páči. Je to tu také uvoľnené, priateľské, domácke, trochu uletené.

hostel hostel

A ak začujete za dvermi mňaukanie, znamená to, že máte návštevu.

mačka

Raňajky, večera aj internet sú voľne k dispozícii, čo je hojne využívané. Pri tejto príležitosti sa párkrát pripojím na Facebook a medzi výsledky obľúbených kvízov typu "Jak na tebe letí holky?" a "Kedy zomrieš?", ktoré tvoria gro stien väčšiny používateľov, pošlem čerstvé novinky z Macedónska. Keď si potom jeden priblblý kvíz urobím ja, vyjde mi, že najpoužívanejším slovom mojich statusov je Skopje.

Ráno odchádzame na autobusovú stanicu. Pretože západ, juh a sever Macedónska sme spoznali vlani, teraz ideme obzrieť jeho východnú časť. Naším cieľom je mestečko Berovo, ktoré leží asi jedenásť kilometrov od bulharských hraníc.

Autobusový park je o niečo zanedbanejší ako v Kosove. Chýbajúcu klimatizáciu nahrádzajú trvale otvorené dvere, ktoré šofér zatvára len vtedy, keď na ceste zbadá políciu. Cesta trvá štyri hodiny, počas ktorých vidíme rozmanitosť tejto malej krajiny. Niekedy sú to polia s kukuricou a tabakom, inokedy strmé zarastené kopce pokryté stromami, potom zas lúky s pasúcim sa dobytkom. Občas zastavíme v nejakom meste a raz máme prestávku, počas ktorej si kúpime nanuky, pretože okrem cigariet a čipsov už nič iné nepredávajú.

Popoludní sme v Berove, malom mestečku, v ktorom žije na oboch stranách rieky Bregalnice asi sedemtisíc ľudí.

berovo

My sme však prišli navštíviť hlavne dva kláštory, ktoré sa tu neďaleko nachádzajú. Manastir Sveti Arhangel Mihail z 19. storočia je priamo v meste.

manastir manastir

Žije v ňom niekoľko mníšok, ktoré tu už asi aj dožijú, tak ako ich predchodkyne.

manastir

Druhým kláštorom je Manastir Sv. Bogorodica - Balaklija kúsok od mesta. Pozreli sme si len kostol. Vchod do kláštora strážil obrovský havino, ktorý sa netváril príliš priateľsky, a tak som ho radšej neprovokovala.

manastir manastir manastir

Trochu ďalej v lese sme sa dostali k tejto kaplnke.

kaplnka

Cestou sme videli na kopci Crkvu proroka Iliju, teda kostol zasvätený prorokovi Eliášovi, a priamo v meste je ešte aj veľký kostol. Na sedemtisíc ľudí celkom dosť svätostánkov.

kostol

Doprajeme si neskorý obed (skorú večeru?) v malej reštaurácii, trochu si vychutnáme miestnu pohodu a potom sa už vezieme späť do Skopje.

traktor manastir

Červená slnečná guľa napravo od cesty sa pomaly schováva za kopčeky v diaľke a z ľavej strany vychádza veľký žltý okrúhly mesiac, tuším je práve spln. Ženy na poliach oberajú tabakové listy, pastieri odvádzajú domov svoje stáda kráv, oviec a kôz.
Deň sa končí a pomaly sa končí aj naša balkánska cesta. Už nás čaká len zajtrajší ranný presun autobusom do Belehradu a ďalej vlakom cez Budapešť a Bratislavu do Žiliny.

Dobra noč, Makedonija.

mačka

Napriek tomu, že kulisy tesne pred naším odchodom vyzerali veľmi dramaticky, nič zlé sa nám nestalo. Jediným negatívom práve sa končiaceho výletu je to, že tak rýchlo ubehol.

Dovidenia, Balkán.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Schválili 80-tisíc, čudný galavečer stál viac ako polmilión

Ako ministerstvo kultúry dokázalo minúť oveľa viac, ako mu dovolili.

Stĺpček Petra Schutza

Súd v kauze vraždy ani nemôže prísť dosť skoro

Ján Kuciak a Martina Kušnírová si zaslúžia ešte jeden symbol.


Už ste čítali?