Ako cezpoľní na blogerské stretko išli

Autor: Blanka Ulaherová | 4.2.2006 o 20:00 | Karma článku: 11,29 | Prečítané:  4402x

Myslela som si, že svoje fotky pridám do spoločného fondu nejakej fotoreportáže. Pretože o ne nikto nejaví záujem (akoby každý tušil vcelku správne, že vzhľadom na ich kvalitu aj tak o nič nepríde), rozhodla som sa opustiť kolektivistické uvažovanie vtĺkané do hláv našej generácie a v trende modernej doby uprednostňujúcej silný individualistický prístup idem bojovať sólo.

Celé to spískal Viktor. Mne oznámil, že na 3. februára si nemám robiť žiadny program a Lienočke odovzdal cestovný príkaz. A tak sme išli.

O to, aby sme sa cestou do veľkomesta nestratili, sa starala naša navigátorka na telefóne Martina. Viki tlmočil pokyny Lienočke a súčasne pozoroval orientačné body.

Viki

Navigátorka bola úspešná a tak sme ju počas divokej jazdy ulicami nočného megapolisu neprehliadli. Vzali sme ju vyčerpanú a premrznutú do auta, za čo sa nám oplatila pozvaním do svojho domova. Vidinu teplej večere a čistého WC sme samozrejme s nadšením uvítali.

Maťa

Viki a Lienočka si pochutnávajú na dusenom baklažáne. Škoda, že ma v detstve nútili jesť varenú zeleninu. Už vtedy som sa rozhodla, že keď budem veľká, tak sa jej z pomsty ani nedotknem. Pri pohľade na tú nádheru a spokojný výraz Vikiho tváre nie som si istá, kto sa komu vlastne pomstil...

večera

Potom sme už išli na stretnutie. Pred Slovak Pubom sme bez problémov identifikovali Zuzku a stretli našu starú známu (prívlastok v tomto prípade znamená len to, že sme sa nevideli po prvýkrát) Evku.

Vnútri sme našli hŕbu známych i neznámych tvárí. Na seba sa podobajú:

Janka - vyzerá rovnako dobre, ako na fotke a je rovnako sympatická, ako jej články.

Janka

Maruš, napriek tomu, že sa nahodila do gala, vyzerá rovnako pohodovo ako pri splavovaní Úpy. Napravo Viki so svojou povestnou šatkou, ktorá sa zúčastnila doposiaľ všetkých blogostretávok.

Maruš a Viki

Miriam - náhodou vôbec nespala. A vy si nemyslite, že to je nepodarená fotka. Viete vôbec, aké ťažké je zachytiť "oka mih"?

Miriam

A vidíte, že neklamem, Miriam - druhá šanca. Bdie s Padawanom. Mimochodom, Tony je výherca mojej tipovacej súťaže "kto sa na seba najviac podobá". Akoby si z oka vypadol. A je príjemný, sympatický, vtipný, milý....

Mimi a Padawan

Aby mi nebolo ľúto, že nie som na žiadnej fotke - vedľa mňa Pali. Evidentne sa s niekým rozpráva. Spoznáte neznámeho podľa časti jeho pravej ruky? Upozornenie: nie všetky vyprázdnené pivové poháre sú moje. A ešte dodatok: reklamácie na kvalitu dokumentu smerujte prosím na Vikiho a firmu Olympus.:-)

Pali a ja

Ešte pár postrehov. Okrem spomenutých exemplárov som podľa fotografií spoznala: Peťku , Lukáša, Ywanu a Eda, podľa podoby doplnenej fotoaparátom Jozefa, podľa pomôcky - jediné "Ö" na blogu- Michala a podľa jazyka (vyplazeného) Matúša. Ďalších cca 40 ľudí som poznala podľa ich článkov.

Veľmi rada som sa stretla s vnukom autora knihy, podľa ktorej som vypiplala svoje tri deti a s ktorého tetou som chodila na gymnázium. S Jankou Remešíkovou sme pospomínali panoptikum katedry Národného hospodártva v rokoch sedemdesiatych. Jožko Javurek zas pozná najlepšieho priateľa zo školských čias a súčasného šéfa môjho manžela. Svet je malý a ten blogerský ešte menší. Veľa ľudí našlo včera svojich spoločných známych.

Okolo jednej v noci sme sa zdvihli a vyrazili za ďalšou zábavou vo svetlách veľkomesta. Žiaľ, našu malú dvadsaťčlennú skupinku nechceli nikde prichýliť. Teda vlastne jeden flek by sa aj našiel, ale pivo za 150,- Sk sa zas nám nezdalo byť dostatočne silným lákadlom. Skupinka sa pomaly rozpadávala a my cezpoľní sme začali uvažovať o návrate na horniaky. Zacnelo sa nám za snehom a vrchmi. Cestou sme sa ešte zastavili u Beďa na Bernoláku - hurá, ďalší glaciálny relikt z čias mojej mladosti.

Táto časť na mňa zapôsobila silným dojmom. Oživila vo mne spomienky driemajúce vyše štvrťstoročia. Je to možné, že sa nič nezmenilo? Z vývesok som sa dozvedela, že sa tu na budúci týždeň bude vykonávať desinsekcia. A tiež, že niektorí obyvatelia internátu nemajú problém nazvať veci (seba nevynímajúc) pravými menami. Menovka na dverách jednej izby.

menovka

V najlepšom treba skončiť. A tak sme sa po krátkom občerstvení a použití sociálnych zariadení nasúkali okolo tretej ráno do Lienočkinej Fifiny a vedení Polárkou sme mierili do Žiliny. Za volantom unavenú Lienočku nahradil Beďo a vďaka obom sa náš výlet krátko po 5:30 šťastne skončil návratom na rodnú hrudu.

Bolo super, ďakujem všetkýn - Vikimu za zorganizovanie výletu, Lienočke za odvoz a ostatným za milú spoločnosť. Bolo mi s vami veľmi dobre.

P.S. Domnievam sa, že je najvyšší čas začať pripravovať nové stretko.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Schválili 80-tisíc, čudný galavečer stál viac ako polmilión

Ako ministerstvo kultúry dokázalo minúť oveľa viac, ako mu dovolili.

Stĺpček Petra Schutza

Súd v kauze vraždy ani nemôže prísť dosť skoro

Ján Kuciak a Martina Kušnírová si zaslúžia ešte jeden symbol.


Už ste čítali?