reklama

K Budějicům cesta...

...ale že je ouzká, spieva sa v ľudovej piesni. Či je to presne tak neviem, lebo cestou v žltom rýchliku som si pustila Casablancu a viac ako na cestu som sa kukala na Humphreyho Bogarta.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (16)

Nakoniec všetko dopadlo dobre. Rick zachránil Victora a Ilsu a my sme šťastne dorazili do Českých Budějovíc.

Prvýkrát som tu bola s našimi niekedy pred takmer päťdesiatimi rokmi počas dovolenky v Malom Ratmírove pri Jindřichovom Hradci. Cez Budějovice sme prechádzali autom a tam som prvýkrát v živote videla križovatku so semaformi. Z cesty si pamätám len také útržky, napríklad, že sme otca povzbudzovali, aby predbiehal autá a potom sme ho volali vůdce smečky Akela podľa Knihy džungli, ktorú sme práve čítali.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz si mesto vychutnám dlhšie a snáď si po ďalších päťdesiatich rokoch z neho budem pamätať viac. A keby nie, posurfujem po svojom blogu.

Centrom je námestie Přemysla Otakara II., ktorý mesto založil, so Samsonovou fontánou uprostred. 

České Budějovice
České Budějovice (zdroj: Blanka Ulaherová)

Je to vraj druhé najväčšie štvorcové námestie v Českej republike. Kedysi sa mu hovorilo Hlavné, meno však nieslo za posledných 100 rokov aj po Franz-Josefovi, dvakrát po Masarykovi, po Hitlerovi a Žižkovi. Len budúcnosť ukáže, či kráľovi železnému a zlatému už bude patriť navždy.

České Budějovice
České Budějovice (zdroj: Blanka Ulaherová)

Na námestí stretávame svojich starých známych - figúrky Človeče. Dá sa v nich posedieť a zahrať známu hru, vnútri na stole sú nakreslené políčka, len kocku a panáčikov si musíte doniesť vlastných.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Človeče
Človeče (zdroj: Blanka Ulaherová)

 Je to dielo Michala Trpáka.

Autor sôch
Autor sôch (zdroj: Blanka Ulaherová)

Tento umelec má v meste ešte jeden artefakt - obrovskú muchu na Čiernej veži. 
A viete, čo predstavuje táto mucha? Šťastie. Teda to, ku ktorému prirovnal muchu básnik Adolf Heyduk v básni Dědúv odkaz. Že ju nepoznáte? Tak si skúste zaspomínať: 
"Štěstí, co je štěstí? Muuuuuška jenom zlatá..." Už ste doma? Jasné, Škola základ života.

Černá věž
Černá věž (zdroj: Blanka Ulaherová)

Na vežu vedie 225 schodov, čo síce nie je až tak veľa, ale šliapala som ich dosť dlho. Poslední z vežných, ktorí sa z veže odsťahovali až v päťdesiatych rokoch minulého storočia, vybehli hore za minútu a 17 sekúnd a dole zbehli ešte o pol minúty skôr.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Černá věž
Černá věž (zdroj: Blanka Ulaherová)

Kedysi tu vežní bývali nepretržite a na veži chovali sliepky, husi a dokonca aj kozu a barana. 

To mi pripomína, že je večer a mali by sme sa isť najesť. Najdlhšiu históriu majú Masné krámy, ktoré sa spomínajú už v 14. storočí, kedy slúžili na predaj mäsa. V súčasnom objekte sídlia od roku 1554 a reštauráciou sa stali v roku 1953.

Masné krámy
Masné krámy (zdroj: Blanka Ulaherová)

Napriek tomu, že je v nej 170 miest, všetky sú obsadené alebo rezervované. Pýtame sa čašníka, či by sme sa nemohli niekde najesť, že si s jedlom švihneme. Súhlasí a dáva nám k dispozícii stôl s ceduľkou "Pani Turečková - rezervováno do 18.30". 

Objednávam si "maso ve skle s chlebem a křenem". A čo dostanem? No presne to, čo som si objednala. Čakala som, že to bude niečo ako ovar, teplé a mastné. V pohári je studené suché mäso. Nie že by sa to nedalo jesť, ale ak budem mať nabudúce na niečo podobné chuť, otvorím si radšej doma lančmít a budem ho jesť bez strachu, že sa mi za chrbtom náhle objaví hladná pani Turečková. 
Ale pokojne tam choďte, varia dobre a aj prostredie je príjemné, to len mne nevyšiel gurmánsky experiment.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak ešte zopár večerných pohľadov na Budějovice a môžeme sa presunúť ďalej.

České Budějovice
České Budějovice (zdroj: Blanka Ulaherová)
České Budějovice
České Budějovice (zdroj: Blanka Ulaherová)
České Budějovice
České Budějovice (zdroj: Blanka Ulaherová)
České Budějovice
České Budějovice (zdroj: Blanka Ulaherová)
České Budějovice
České Budějovice (zdroj: Blanka Ulaherová)

A teraz už rýchlo do hotela, lebo ak náhodou prekročíme Bludný kameň po desiatej večer, domov netrafíme.

Kameň je na mieste bývalého popraviska na námestí kúsok od fontány.

Bludný kameň
Bludný kameň (zdroj: Blanka Ulaherová)

Já jsem se tam dostal, 
dobře jsem se vyspal... (úryvok z ľudovej pesničky K Budějicům cesta)

Budějovice sú krásne, ale to sú celé južné Čechy, a tak sa ráno vyberáme vlakom do Českého Krumlova. Prvýkrát som tu bola v roku 1990. Vtedy už všetci Čechoslováci mali za sebou návštevu Viedne a cestovné kancelárie sa púšťali ďalej na západ. Pri ceste do Salzburgu sme nocovali v Českom Krumlove. Zaľúbila som sa do neho na prvý pohľad, nikdy som nič také nádherné nevidela a ani Salzburg o deň neskôr nebol v mojich očiach krajší. Odvtedy som vždy tvrdila, že Krumlov je najkrajšie mesto na svete. Tak som teda zvedavá, či to budem tvrdiť aj po sedemnástich rokoich.

Však sa pozrite. Nie je nádherný?

Český Krumlov
Český Krumlov (zdroj: Blanka Ulaherová)
Český Krumlov
Český Krumlov (zdroj: Blanka Ulaherová)
Český Krumlov
Český Krumlov (zdroj: Blanka Ulaherová)
Český Krumlov
Český Krumlov (zdroj: Blanka Ulaherová)
Český Krumlov
Český Krumlov (zdroj: Blanka Ulaherová)

Navštívime zámok. Máme mladého vtipného sprievodcu, ktorý nás nezaťažuje zbytočnými historickými údajmi a rokmi, aj tak to človeku vyfučí z hlavy po niekoľkých ďalších dátach, ale spomína skôr zaujímavosti. 
Musím skonštatovať, že väčšina z nich mi už vyfučala z hlavy tiež. 
Na záver mi to nedá a opýtam sa mladíka, kde je ten malovaný džbánok, o ktorom spievala v Sopotoch Helena Vondráčková. Mladík netuší. Odpovedá, že o džbánkoch v zámku veľa nevie, nejako sa týmto nezapodieval. 
Myslela som, že pochopí, že to mal byť žart, ale mladý asi ani pesničku nepozná a dosť pochybujem, či pozná aspoň Helču.

Pokocháme sa Krumlovom zdola aj zhora.

Český Krumlov
Český Krumlov (zdroj: Blanka Ulaherová)
Český Krumlov
Český Krumlov (zdroj: Blanka Ulaherová)
Český Krumlov
Český Krumlov (zdroj: Blanka Ulaherová)
Český Krumlov
Český Krumlov (zdroj: Blanka Ulaherová)

Pokochaní a duchovne obohatení ideme uspokojiť aj svoje telesné túžby, teda ideme sa najesť. Po včerajšom studenom suchom mäse v pohári mám fakt chuť na niečo poriadne mastné a horúce. Smola, pečené rebierka sa minuli. Tak jediné nevyškrtnuté jedlo, ktoré spĺňa moju predstavu, je pečené bravčové koleno. No a čo, že ho má byť kilo dvadsať, to dám v pohode.

Dala som, ale o pohode sa hovoriť nedá. Zapila som ho dvoma pivami a napriek tomu som ho cítila v krku až do večera.

Pečené koleno
Pečené koleno (zdroj: Blanka Ulaherová)

Potom sa vraciame na stanicu. Čakanie na vláčik mi skracuje kniha, ktorú som si vzala so sebou. Volá sa Démon chlast a je to novinka herca a moderátora Johnyho Peťka, prvá časť z pripravovanej trilógie o jeho ceste životom a o boji s alkoholom. Uvidíte, že o nej ešte budete počuť. Málokto dokáže o sebe napísať tak úprimne a neštylizovať sa do lepšieho.

Demon chlast
Demon chlast (zdroj: Blanka Ulaherová)

Prečítam zopár strán a sme v Budějoviciach.

Na ďalší deň ideme ráno autobusom do Jindřichovho Hradca a odtiaľ historickým vlakom krajom zvanom Česká Kanada do Novej Bystřice.

Historický vlak
Historický vlak (zdroj: Blanka Ulaherová)

Cestou prechádzame okolo kempu Malý Ratmírov, pri ktorom som s rodičmi a bratom trávila časť prázdnin v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. Pamätám sa na malé chatky, aké bývali v pionierskych táboroch, na umývadlá so studenou vodou, ktorá sa púšťala kohútikmi umiestnenými vedľa seba vo válovci v strede kempu, na čučoriedky, ktoré sme zbierali v lese. Na to, že mi naši kúpili pri návšteve Jindřichovho Hradca knihu Jaroslava Foglara Když Duben přichází, ktorú som potom čítala nielen počas zvyšku ratmírovského pobytu, ale opakovane každú chvíľu. Ach, ako som ho obdivovala - Fanka Jelínka, vzorného chlapca a fešáka. Aj o ňom som na blogu už písala.

Cesta parným vlakom trvá asi dve hodiny. Niekedy sa stojí dlhšie - na jednej zastávke rušeň naberá vodu a na inej vyskakujú všetci milovníci Járu Cimrmana, aby si pozreli tabuľku dokazujúcu prítomnosť českého velikána v tomto kraji.

Cimrman
Cimrman (zdroj: Blanka Ulaherová)

V Novej Bystřici má vlak prestávku dlhú akurát na to, aby sa všetci cestujúci stihli rozptýliť do miestnych reštaurácií a naobedovať sa. Na dlhšie spoznávanie tejto určite zaujímavej obce čas nie je.

Nová Bystřice
Nová Bystřice (zdroj: Blanka Ulaherová)

No a potom vláčikom pekne naspäť do Jindřichovho Hradca.

Cesta historickým vláčikom
Cesta historickým vláčikom (zdroj: Blanka Ulaherová)
Jindřichův Hradec
Jindřichův Hradec (zdroj: Blanka Ulaherová)

Aj toto mesto je pekné a zaslúžilo by si viac času. Ale nedá sa všetko, tak ho aspoň trochu prebehneme, však ešte nie je všetkým dňom koniec.

Jindřichův Hradec
Jindřichův Hradec (zdroj: Blanka Ulaherová)

Prechádza ním 15. poludník, vyzerá takto.

15. poludník
15. poludník (zdroj: Blanka Ulaherová)

Chceli by ste ho vidieť z výšky? Počkajte, vybehnem na vežu.

15. poludník
15. poludník (zdroj: Blanka Ulaherová)

Nie, nakoniec som zostala dole, lebo do zavretia veže chýbalo pätnásť minút a ako sa poznám, tie by mi stačili akurát tak na cestu hore. Takže som poslala hore šikovnejšiu časť rodiny aj s foťákom a ja som ostala dole - tá malá mávajúca bodka.

Jindřichův Hradec
Jindřichův Hradec (zdroj: Blanka Ulaherová)

Takýto výhľad na mesto je zhora.

Jindřichův Hradec
Jindřichův Hradec (zdroj: Blanka Ulaherová)

No a potom už šupito-presto na autobus a do Budějovíc.

Jindřichův Hradec
Jindřichův Hradec (zdroj: Blanka Ulaherová)
Jindřichův Hradec
Jindřichův Hradec (zdroj: Blanka Ulaherová)

Pred nami je štvrtý, posledný deň. Ten sme si vybrali na prehliadku zámku Hluboká. Aj tu som bola s rodičmi a bratom počas rybníkovej dovolenky v Malom Ratmírove pred takmer päťdesiatimi rokmi. Veru, prešli sme vtedy toho za týždeň dosť. 

Dnes ideme autobusom, cesta trvá asi dvadsať minút. 
"Nech sa páči", prihovára sa nám pri nastupovaní trochu zabudnutou slovenčinou starší muž.
Pochádza z východného Slovenska, od Kamenice nad Cirochou, a je rád, že si môže oprášiť svoju materčinu. Má na to málo možností, ale zato si rád pozrie v televízii slovenské kanály.
"Tu bývam", ukazuje nám dedinku pred Hlubokou a lúči sa s nami. Príjemné stretnutie to bolo.

Inak - všimli sme si, že všade bolo veľa Slovákov. Mladých aj rodiny s deťmi sme stretali na každom kroku. Dosť ma to prekvapilo, nečakala som to. Ale je to fajn, že ľudia takto cestujú.

V Hlubokej absolvujeme prehliadku zámku. Tiež si už z výkladu pamätám dosť málo, ale všimli sme si jednu zaujímavosť. Bol to obraz. Presne taký istý sme videli pred dvoma dňami v Českom Krumlove. Je na ňom namaľovaný knieža Josef I. Adam. Knieža bol významným politikom aj úradníkom, dal prestavať Krumlovský zámok, ale v pamäti mi utkvel kvôli niečomu inému.
Keď mal Josef Adam desať rokov, jeho otca na poľovačke nešťastnou náhodou zastrelil cisár Karol VI. Hneď som si spomenula na poľovačku v Lešti spred ôsmich rokov, pri ktorej niekto zastrelil poľovnika a na šumy okolo tejto udalosti. 
Takže ak na poľovačku, tak pre istotu len na takú, na ktorej nie je cisár, ani prezident hlavy štátu.

Zámok určite všetci poznáte aspoň z fotografií. Možno ste ho už videli odfotený približne takto. 

Hluboká
Hluboká (zdroj: Blanka Ulaherová)

Je to taký typický záber. Zozadu vyzerá takto.

Hluboká
Hluboká (zdroj: Blanka Ulaherová)

Naobedujeme sa v jednej z mnohých reštaurácií a potom na zastávke pri čakaní na autobus prečítam ďalšie Johnyho príhody. Musím sa pritom krotiť, aby som sa na niektorých miestach nesmiala nahlas. Fakt výborné čítanie.

V Budějoviciach si vezmeme svoje kufre z hostela a taxíkom sa vezieme za mesto. Nás český pobyt končí, ale dovolenka pokračuje. Už o pár minút nastúpime do autobusu, ktorý nás zavezie do Toskánska.

Já tam nezvostanu, 
já musím jít domů... (úryvok z ľudovej pesničky K Budějicům cesta)

Blanka Ulaherová

Blanka Ulaherová

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  338
  •  | 
  • Páči sa:  460x

Pragmatička so srdcom Zoznam autorových rubrík:  PostrehyCestovanieSpomienky

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu