S hlavou plnou zážitkov a piesku 1/2 (Alžírsko 2019)

Autor: Blanka Ulaherová | 14.5.2019 o 21:09 | Karma článku: 3,99 | Prečítané:  1500x

Najväčšia krajina Afriky a najväčšia púšť sveta boli pre mňa obrovským lákadlom, od ktorého ma nemohol odradiť ani taký detail, že tento výlet absolvujem s klubom cestovateľov.

Na prvý pohľad vyzerajú všetci normálne a asi ani najstaršia nebudem, bude to dobré, hovorím si na stanovisku v Bratislave, keď prichádzajú moji spolucestujúci. Prvý pohľad však býva klamlivý - všetci absolvovali výstup na Elbrus prípadne na iné podobné končiare, prešli všetky krajiny, ktorými som ich mienila ohúriť a v rozprávaní používali vety typu "keď sme schádzali z čínskeho múra" tak bežne, ako keby hovorili o nedeľnej návšteve rodičov vo vedľajšej dedine.

Po medzipristátí v Paríži doletíme okolo polnoci do Alžíra, hlavného mesta Alžírska. Kým vybavíme letiskové formality, vypíšeme kartičky a taxíkom dorazíme k hotelu, je takmer jedna. Vrátnik nás nechce ubytovať - vraj každý, kto príde po polnoci, sa musí ísť najskôr zaregistrovať na políciu. Byť na mieste vedúceho zájazdu, na ktorého sa s nádejou upiera osem párov očí, asi sa v tejto chvíli rozplačem a ujdem kamsi ďaleko. Ale Ivan je skúsený cestovateľ a je zvyknutý vyjednávať. Po necelej hodine dostávame kľúče a náš pobyt v Alžírsku sa môže začať.

Hotel je priamo v centre, má určite aspoň sto rokov a tak nejako zapadá do mojej predstavy o Alžíre, meste s koloniálnou minulosťou, s budovami v secesnom štýle a širokými bulvármi. Všetko toto si pozrieme po raňajkách. Taxíkmi sa vezieme nad mesto k Memoriálu martýrov pripomínajúcemu národnooslobodzovací boj v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, kedy si krajina vydobyla samostatnosť od Francúzska.

Potom si pozrieme katolícky kostol Notre Dame d´Afrique z polovice 19. storočia. Postavený bol Francúzmi a naposledy bol zrekonštruovaný po zemetrasení v roku 2003.

Zavezieme sa aj k najväčšej africkej mešite, ktorá ešte nie je dokončená. Ak môžem poradiť, nemusíte ísť až k nej, lebo ju aj tak dobre neodfotíte, do snímky sa vám budú motať všelijaké žeriavy, budete uskakovať pred autami a celú ju do záberu dostanete len ťažko. Lepší výhľad na ňu budete mať z promenády pri mori.

Je čas obeda. V reštaurácii sa prvýkrát stretávam s alžírskou kuchyňou. Ťažko si vybrať - nie kvôli bohatej ponuke, ale preto, že jedálny lístok je okrem arabčiny len vo francúzštine. Pomáham si síce appkou, ktorú som si stihla na Vajanského nábreží na poslednú chvíľu stiahnuť do mobilu, ale kým by som naťukala všetky jedlá, bol by čas večere. Našťastie náš skvelý vedúci ovláda francúzštinu a tak nám zopár položiek prekladá. Polovica z nás si dáva rybu, druhá morčací rezeň. Dá sa, ale skutočne dobre budeme jesť asi o dvetisíc kilometrov južnejšie.

Zatiaľ sme však ešte na severe pri Stredozemnom mori. V novinách už pár týždňov píšu o demonštráciách v hlavnom meste. Jednu takúto vidíme. Necelá stovka študentov stojí s transparentmi a čosi občas zakričí, ďalšia stovka domácich si ich fotí na mobily a okolo všetkých sú rozostavaní policajti so štítmi a stovky policajných áut pripravených nejakých agresívnejších jedincov odviezť - na jedného demonštranta odhadujem tak dva zelené antony.

V Alžíri žije asi poldruhého milióna ľudí, nevidela som však, že by z nich niekto rozbíjal výklady alebo zapaľoval autá. 

Okrem tohto jediného búrlivejšieho miesta je mesto pokojné. Chodíme peši po uliciach, ktoré sa veľmi nelíšia od akejkoľvek európskej metropoly. Mladí muži sú oblečení ako u nás, starší muži a ženy väčšinou konzervatívnejšie, moslimskejšie.

Chodíme hore-dole, nemáme sa kam ponáhľať, lietadlo na juh letí až neskoro večer. Počasie je príjemné, okolo 24 °C, takže sa môžeme postupne aklimatizovať na Saharu, ktorá nás čaká v nasledujúcich dňoch.

Pred polnocou nastupujeme do lietadla a letíme dve a pol hodiny na juh do mesta Tamanrasset.

Táto časť Alžírska je kvôli možným teroristom z Mali považovaná za menej bezpečnú a preto musí cudzincov na všetkých presunoch sprevádzať vojenská patrola. S húkajúcimi sirénami si pripadám veľmi dôležito. Neviem odhadnúť, nakoľko je takáto ochrana potrebná, ale zabezpečuje a financuje ju alžírska vláda, nás to nestojí nič a vojačikovia majú aspoň nejakú zmenu, tak prečo si neužiť trochu miestneho koloritu.

Ubytovaní sme v príjemnom rodinnom hoteli s milým personálom. Izby sú klimatizované a kuchári varia výborne.

Po raňajkách sa ideme trochu poprechádzať po meste. Je 35 °C v tieni. Všetky budovy majú okrovú farbu, staré aj tie najnovšie.

Osadenstvo je tmavšie ako bolo v Alžíre a veľkú časť tvoria Tuaregovia. Obľubujú modrú farbu, preto sa im hovorí aj modrí ľudia. Ale ich šatník sa neobmedzuje len na modrú, je veľmi pestrý. Hoci mi pripadajú na túto horúčavu oblečení až-až, asi vedia, prečo to robia, a majú to overené stovkami rokov.

Najviac ľudí je na trhovisku a pred obchodom s potravinami. Dnes začal ramadan a tak ženy nakupujú poživeň, aby to doma s rodinou po západe slnka roztočili.

Navštívime pevnosť, v ktorej v roku 1916 zabili katolíckeho kňaza Charlesa Foucaulda.

Nie, to nebol ten s tým kyvadlom. Tento pôvodom francúzsky vojak prešiel životom dosť búrlivo, istý čas bol z vlastnej vôle moslimom, potom sa vrátil do lona svojej cirkvi a aby odčinil svoje hriechy, desať rokov žil vysoko v horách ako pustovník a písal tam tuaregsko-francúzsky slovník. Nakoniec v roku 1908 zakotvil v tejto pevnosti v Tamanrassete, kde ho o osem rokov neskôr zavraždili. Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2005 blahorečil, takže ak urobí (Foucauld) ešte nejaké zázraky, bude raz svätý.

V pevnosti nás sprevádza Francúzka Martin (na fotke v ružovej šatke), ktorá je rehoľnou sestrou a pracuje v nemocnici, kde sa stará o hendikepované deti, ktorých je tu veľmi veľa. V Tamanrassete žije už dvadsať rokov a okrem svojej rodnej reči ovláda aj arabčinu.

Martin nás pozýva k sebe, naleje nám chladnej vody, ukáže malú aj väčšiu kaplnku, ako i dom, v ktorom kedysi býval Foucauld, a jeho dielo - tuaregsko-francúzsky slovník, ktorý má 4 zväzky a vyšiel až po jeho smrti.

Takto príjemne ubehol náš prvý saharský deň, zajtra sa vyberieme do púšte.

 

 


 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Gašparov profil má znaky profesionálnej kampane, pripomína Blahu a Smer

Bývalý policajný šéf porušil pravidlá facebooku o reklame.


Už ste čítali?