reklama

Otec, ty si najléépší, otec, aj najprísnééjší....

V týchto dňoch uplynuli tri roky od začiatku mojej kariéry ako zvukárky v nahrávačke. Napriek tejto časovanej bombe rádio funguje naďalej.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (13)

Oblasť môjho nového pôsobenia by sa asi najtrefnejšie dala charakterizovať definíciou "hic sunt leones", no v žiadnom prípade som sa nezľakla. Dobýjanie terry incognity som riešila metódou postupných krokov a ako prvý bod som si do zápisníka poznamenala:
"Pred nahrávaním doniesť zo štúdia červený mikrofón!"
Odvtedy sa situácia trochu zmenila, mikrofón je už v nahrávačke nastálo, ale upadnutie do stereotypu mi rozhodne nehrozí.

Práca ma baví a aj počas obedňajšej prestávky bývam často duchom na pracovisku. A naopak, telom zas občas niekde inde.
Celkom nedávno. Po obede som ako vždy vybehla hore schodmi, dvere vedúce na našu chodbu zamknuté. Zvláštne, zvyčajne bývajú otvorené. No nič to, však nato sme vyfasovali kľúče. Skúsim červený - nič. Čierny - detto. Opäť červený a potom čierny a stále dookola ako u Stendhala. Až kým sa prizriem lepšie a zistím, že sa dobýjam do advokátskej kancelárie sídliacej o poschodie nižšie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nahrávame správy. Pretože po niekoľkých mesiacoch sa mi táto činnosť zdá byť už dosť málo podnetná pre môj osobný rast, rozhodnem sa nasledujúce štyri minúty využiť aktívnejšie. Naštartujem nahrávanie a popri tom si rozdám partičku kariet od Billa G. So správarkou skončíme takmer naraz, karty sú uložené a správy nahraté, ale v editore sa mi ukazujú akési nezvyklé krivky. Pri prehrávaní počujem:
"Správy z nášho regiónu vám prináša t-t-t-t-t-t-t-t-t-t. Na križovatke ulíc fiuuuuuu!!!! sa stala dopravná nehoda. Zrazili sa tam e-e! pričom sa zranili t-t-t-t-t-t-t-t..." a tak ďalej podľa vývoja hry, aj so záverečným potleskom. Neuvedomila som si, že program nahráva všetky zvuky prechádzajúce cez mixpult, aj keď je ich hlasitosť nastavená na minime. Takže "kvôli závažnej technickej poruche" ideme nanovo, ale tentokrát už frčíme bez Solitaire.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najväčším náporom na nervy je piatkové nahrávanie blahoželaní pre jubilantov. Aj dnes ma to čaká. Podarilo sa mi tam už skutočne všeličo, ale najdokonalejší kiks som vyrobila s Viktorom pred dvoma rokmi. Prečítať a hlavne vypočuť si ho môžete tu.

Neskôr som dostala na nahrávanie nového parťáka. Taký starý pán, hovorila som o ňom - až kým som nezistila, že sme takmer rovesníci. Odvtedy ho volám menom a radšej si nepredstavujem, ako asi kolegovia hovoria o mne.
Pri prvom nahrávaní sme si potykali a na utuženie kolegiálnych vzťahov ma na rozlúčku vybozkával. Plná nových dojmov som pribehla do miestnosti moderátorov:
"Baby, aj vám dal pusu?" pýtam sa, aby závideli. Slečny mlčia a prítomný kolega mi hovorí:
"Ste normálnal? Načo by sa s ním bozkávali. Veď sú to pekné mladé kočky."
Z komplexov, do ktorých ma touto odpoveďou uvrhol, som sa potom dostávala dosť dlho.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po víkende ma v pondelok čaká nahrávanie odvysielaných blahoželaní na médiá. Objednané gratulácie musím vyhľadať zo záznamu a nahrať na kazetu alebo napáliť na CD aj s hudobným prídavkom. Celkom dobrá robota. Lámať si po osemstopäťdesiatytretíkrát hlavu nad tým, proč ten jetelíček roste u vody a proč k nám můj hošíček, proč k nám nechodí, je predsa len o niečo príjemnejšie, ako počúvať zvuk vŕtačky z neďalekej zubnej ambulancie. Zo začiatku som vypínala nahrávanie dosť intuitívne. Po šiestom refréne a chvíli ticha som usúdila, že story dospela k happyendu a stlačila som STOP. Nato sa ozvalo "umtata-umtata" a nekonečný príbeh pokračoval siedmou slohou. Už som to nechala tak.
Oslávenci to asi tiež nepoznali oveľa lepšie. K tomuto záveru ma vedie fakt, že sa do dnešného dňa nepokúšali vytĺcť zo mňa zatajenú pointu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz mám už všetky pesničky dokonale zafixované v pamäti a počas nahrávania veselo brázdim celosvetovú pavučinu, pretože nič iné vtedy robiť ani nemôžem a sedieť iba tak so založenými rukami ma nebaví. Len si musím dávať pozor na to, po čom surfujem. Objavila som raz peknú firemnú stránku, celú vo flashi. Taký malý domček, izbičku so psíkom a s telefónom. Nech som na čokoľvek klikla, vyvolalo to reakciu. Na domček - ukázala sa adresa firmy. Na havka - doniesol v papuľke reklamný plagátik. Klikla som na telefón - a do skladby o tom, ako na Golgote trpí Ježiš sa nahralo "cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕn! cŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕŕn!".

Ak mám dobrú náladu, pri pesničkách si popiskujem alebo spievam. Na záver si kazetu pustím, aby som námatkovo skontrolovala, či je všetko v poriadku. Aj vtedy. Gratulácia fajn, pesnička tiež - akurát že je viachlasne. Bliakala som spolu so Senzusom "otec, ty si najléépší, otec, aj najprísnééjší...." - a zabudla som, že mám zapnutý mikrofón.

Ale na to chyby sú, aby som sa na nich učila, nie? Pravda, vraj múdrejší sa učia na chybách tých druhých, ale veď ja som zas nikdy netvrdila, že som bohvieako bystrá. Napriek tomu ma dosť prekvapilo, že na moju prácu prišla tento týždeň reklamácia od jubilantky, istej pani Zajacovej. Strčila som kazetu do magnetofónu. Blahoželanie je OK, pesnička tiež, nikto tam nebliaka ani telefón nezvoní, aj všetky slohy sú nahraté. To musí byť nejaká zrada.

Bola. Namiesto gratulácie pre pani Zajacovú som na kazetu nahrala gratuláciu pre pani Vlkovú...

Blanka Ulaherová

Blanka Ulaherová

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  338
  •  | 
  • Páči sa:  471x

Pragmatička so srdcom Zoznam autorových rubrík:  PostrehyCestovanieSpomienky

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu