Z najchudobnejšej krajiny Európy som sa vrátila bohatšia

Autor: Blanka Ulaherová | 16.4.2007 o 11:08 | (upravené 13.9.2014 o 16:50) Karma článku: 12,10 | Prečítané:  7800x

Túto cestu sme mali naplánovanú už dlho, ale naše plány dostali jasné kontúry až po prvom januári, keď odpadla jedna dosť závažná prekážka - vízová povinnosť. A tak sme sa s Jakubom rozhodli aj tento rok oželieť lákavé predstavy údeného s chrenom a šibačov s vajcami a na Veľký piatok sme sa vybrali opäť na cesty. Náš cieľ - Moldavsko.

Sme v Čope, už sa zotmelo. Podľa našich skvelých, do detailov premyslených plánov, si tu máme kúpiť lístky do Kišiňova s prestupom v Žmerynke. Nervózna kašľajúca pani pri pokladni, ktorá má oslovuje "ženščina" (kým ja som zvyknutá v týchto končinách na "devočku" ), nám po niekoľkých neúspešných pokusoch hľadania v počítači oznamuje, že lístky sú len do Žmerynky a posiela nás po ďalšie informácie do "spravočnogo bjura". Tam zaplatíme štyri hrivny, aby sme sa dozvedeli to isté - lístky sú len do Žmerynky. O spiatočnej ceste sa s nami ani nebavia. Je Veľká noc a vlaky sú beznádejne vypredané - vari sme to nevedeli? Veru nie, minulý rok sme na Veľkú noc boli pri Azovskom mori a domorodci sa na sviatky ešte len pripravovali, mali ich o týždeň neskôr. To je síce pravda, súhlasí pokladníčka, ale každé štyri roky je termín veľkonočných sviatkov západnej a východnej cirkvi zosúladený a to je práve teraz.

Máme teda dve možnosti - urobiť čelom vzad a vychutnať si doma údené s chrenom (prípadne šibačov s vajcami). Alebo ísť do Žmerynky a čakať na zázrak. Pravdepodobne ste si domysleli, ktorú možnosť si vyberáme. Z predchádzajúcich ciest vieme, že v Žmerynke varia chutné vareniki, tak niet čo riešiť.

Čo s načatým večerom? Kupujeme si lístky do Užhorodu, tamojšia stanica je príjemnejšia, tak počkáme na vlak tam. Aby sme v Užhorode zabili dvojhodinové čakanie, skúsime s Kišiňovom pootravovať aj tuná. Na asi ôsmy surferský pokus sa to pokladníčke podarí. A nielen to. Dostaneme aj lístky spiatočné.
Hurá!!!
Vlastne - urá, urá, uráááááááááááá!!!

Po polnoci nastupujeme do vagóna charkovského vlaku a spolu s manželským párom cestujúcim do Simferopoľa sa ukladáme na spánok.

vlak

Ráno sa zobudím až o pol deviatej v Ľvove, kde máme viac ako hodinovú prestávku. Cestu si krátim s Pasternakom, ktorého mi Jakub pre ideovú nevhodnosť nedovolil vziať na predchádzajúci výlet do Bieloruska. Som však presvedčená, že Jurovi Živagovi sa bude páčiť aj v Moldavsku.
Občas bojujem s archaickým prekladom Zory Jesenskej.
Vety typu "... náručný bežal s prirodzenou priamosťou bezolstnej povahy a podsedný sa nevedomému človeku mohol zdať vysloveným naničhodníkom, čo len prehol šiju ani labuť a cifruje pri cvengote hrkálok, ktoré sám rozcengotáva svojím hopsaním..." sú dosť vzdialené môjmu spôsobu vyjadrovania.
Pri slovnom spojení "Vírila tam chujava, v povetrí sa kundolil sneh" mi ani neviem prečo napadli "kokotovsky zariadené izby" z jej prekladu Čechovovej poviedky, ktorú som čítala vo vlaku cestou z Krymu.

Už tradične si kupujeme Vesiolyje anekdoty, tentokrát s podtitulom "Izvestnyje ľudi" (slávni ľudia). Aspoň jeden frk na začiatok:
Vovočka (Vladko - obdoba nášho Móricka):
- Mar Ivanna, prečo sa mi všetci vysmievate? A čo ak sa raz stanem veľkým človekom? Nebudete sa potom hanbiť?
Učiteľka:
- Nehovor hlúposti, Putin!

O pol štvrtej popoludní vystupujeme v Žmerynke, kde máme viac ako tri hodiny do ďalšieho vlaku. Toto je stanica, ktorú stráži samotný večne živý Vladimír Iľjič.

Žmerynka Žmerynka Žmerynka

Práve upratujú čakáreň. Niekoľko žien ide s vozíkom, na ktorom sú vedrá, lopaty a metly. Jedna žena lopatou hodí na zem nejaký piesok a ostatné ho metlami pozametajú. Vyzerá to neuveriteľne, ale dlážka po tomto zásahu žiari čistotou.

Prechádzame sa po meste. Pripomína mi trochu Mariupoľ - tiež má už pravdepodobne svoje lepšie časy za sebou.

Žmerynka Žmerynka Žmerynka

Galéria najlepších pracovníkov.

Žmerynka

Na tieto zábery by sa dal použiť mierne modifikovaný vtip z Vesiolych anekdot:
Što russkomu chorošo, to nemcy snimajut na video. (Čo je Rusom dobré, to si Nemci natáčajú.)
Je to len pár krokov od centra mesta.

Žmerynka Žmerynka Žmerynka

Všade predávajú pasky - to sú také tradičné veľkonočné koláče, ktoré sa na veľkonočnú nedeľu nosia posvätiť do kostola. Tiež si jeden kupujeme. Chutí aj neposvätený, asi ako veľkonočný mazanec, ktorý na Veľkú noc pečie moja mama.

paska

A samozrejme, nemôžem obísť ani vareniki. Opäť nesklamali. Mňam.

vareniki

Pred siedmou večer prichádza vlak z Petrohradu. Naša cesta do Moldavska vstupuje do finále.

vlak

Nájdeme si svoj vagón a sprievodca nám ukáže miesta. Oproti nám sedia starší manželia, držia sa za ruky a nemôžu sa od seba rozlúčiť.
"Žorik, idi uže, nebojsja o menja, ja budu v porjadke," súri žena manžela pár minút pred odchodom vlaku. Dajú si pusu a Žorik vystupuje. Stojí a kýva babuške až kým nám nezmizne z dohľadu. Babuška hovorí, že chodí každoročne na veľkonočné sviatky do Kišiňova, mame na hrob. V Moldavsku žili 21 rokov a majú tam aj deti. Oni s manželom sa vrátili na rodnú Ukrajinu.

Vlak je plný. Znie tu rumunčina a pendlujúci vekslák ponúka výmenu hrivien na lei. Kupujeme si posteľnú bielizeň a pripravujeme si lôžko.

bieližeň

Cestujúci sú väčšinou muži, gastarbeitri vracajúci sa na sviatky z Ruska a Ukrajiny k svojim rodinám. Vagón je plný obrovských plyšových medveďov, psov a mačiek, trojkoliek, muži si navzájom ukazujú hovoriace bábiky, čo kúpili deťom a do chlapskej rumunčiny sa podchvíľou mieša plačlivé bábikovské "máma, máma".

O tri hodiny sme na hranici. Prebehne ukrajinská colná a pasová kontrola, o pár minút nato prechádzame ponad Dnester a to isté sa opakuje na strane moldavskej. Všetko je v absolútnej pohode, bez nervozity, colníci aj pohraničníci vtipkujú a k nám sa správajú o poznanie úctivejšie ako k ostatným. Asi týmto prechodom veľa našincov nechodieva, do Moldavska sa cestuje skôr z Odesy alebo z Rumunska.

Po prechode hraníc sa vlak začína pomaly vyprázdňovať. Muži si na šuštiaky navliekajú tesilové nohavice, berú svoje plyšáky, trojkolky a bábiky a vystupujú. Sú veselí a šťastní, akurát ja mám zrazu guču v hrdle.

Ráno sa pobalíme aj my. Blízkosť Kišiňova pripomína neúnavný vekslák, ktorý k svojej ponuke "na ruble zameňáť dolar, lei" pridáva aj " simkarty" a "taksi za gorod". Babušku už čaká syn a hneď idú spolu kúpiť lístky na spiatočnú cestu.

Stanica je moderná a čistá.

stanica stanica stanica stanica

Ceduľky oznamujú, že kvety darovalo stanici ministerstvo dopravy.

stanica

Ubytujeme sa na stanici v Komnate otdycha za 220 lei na osobu a noc (440,- Sk). Možno by sme niekde zohnali aj niečo lacnejšie, ale tri hotely, kde sme sa osobne informovali, mali ceny omnoho vyššie a už sa nám s batohmi ďalej trmácať nechcelo.

izba

Izba je jednoduchá - 4 postele (našťastie k nám nikoho nepridali), 4 skrine, 2 vešiaky, WC a umývadlo na chodbe. Sprcha je za poplatok 22 lei - len teplá voda, bez mydla a uteráka. Hej, viem, mali sme ísť do jedného z tých drahších hotelov a nie sa teraz žalovať. Veď ja sa ani nežalujem, to len aby ste vedeli, ak tam niekedy pôjdete.

Po chvíľke rekonvalescencie a očisty vyrážame do víru veľkomesta. Ideme po hlavnom bulvári Stefana cel Mare. Na každom kroku sú zmenárne - poniektoré otvorené 24/7, reštaurácie a espressá. Nechýbajú značkové obchody, množstvo reklamných bilbordov a aby bola globalizácia dokonalá, tak ani McDonald’s.

bulvár

Ľudia strednej a staršej generácie sú oblečení trochu vidieckejšie ako som vídala napríklad v ukrajinských mestách - nosia väčšinou čierne kožené bundy, ženy majú na hlavách pestrofarebné šatky a muži šiltovky. Mladí sa obliekajú podobne ako u nás. Všimla som si, že mobily tu nie sú až tak veľmi rozšírené, a ak, tak sú to staršie typy s jednoduchým zvonením. Veľkým hitom sú hovorené zvonenia rôznych druhov, podľa reakcií ostatných zrejme niektoré aj s pikantným obsahom.

Nápisy sú dvojjazyčné - v rumunčine a v ruštine. Starší hovoria plynule po rusky, ale mladší sa už nechytajú. Ešte stále tu žije početná ruská komunita. S dorozumievaním teda problémy nemáme.

Prejdeme popod Víťazný oblúk.

víťazný oblúk

Polebedíme v parku plnom národných dejateľov. Na čestnom mieste je busta Alexandra Sergejeviča Puškina, ktorý v Kišiňove prežil štyri roky.

puškin

Tramtadadááááááááá! Prvú cenu v súťaži krásy udeľujem Mihaiovi Eminescovi. Že je to fešák?

eminescu

A toto divadlo nesie jeho meno.

divadlo

Okrem Eminescovho divadla je tu aj budova divadla a baletu.

divadlo

Ako som si všimla, hrajú hlavne po rusky. Tento mesiac je na programe okrem iného Shakespearov Kráľ Lear a Gogoľova Ženba.
Aby sme mali kultúrne okienko kompletné, v kine beží termopylská epopeja 300.

Je veľkonočná nedeľa a z chrámu vychádzajú veriaci s nejakým patriarchom. Zrejme ide o dôležitú osobu, pretože ho odchytáva televízia a natáča s ním rozhovor. Kým nasadne do auta a odíde, všetkým nám požehná.
Pri pohľade na jeho fáro v krajine s najnižším HDP na obyvateľa v Európe mi v mysli rezonuje Ježišovo "Skôr prejde ťava uchom ihly ako boháč vstúpi do kráľovstva nebeského."

chrám

Ešte jeden, iný kišiňovský chrám, keď už máme tie sviatky.

chrám

Na doporučenie pani v parku nasadáme do trolejbusu číslo 18 a ideme na konečnú, kde má byť krásne rozkvitnutá botanická záhrada. Záhrada je, ale kvitnúť bude asi niekedy inokedy. Je to tu veľké, s množstvom lavičiek, detských hojdačiek a preliezok, s jazierkom aj kopcami, z ktorých je výhľad na Kišiňov.

botanická záhrada botanická záhrada

Aj tak najväčší dojem na mňa urobili títo havkovia. Všade v Moldavsku sme videli voľne pobehovať psov rôzne premiešaných rás.

botanická záhrada

Vraciame do centra mesta, kde má byť folklórny koncert. Ak aj bol, tak dobre utajený, nepodarilo sa nám ho zazrieť ani začuť. A tak uspokojujeme aspoň svoje telesné potreby a deň končíme v reštaurácii pizzou, pelmeňmi a zmrzlinovým pohárom.

Potom sa poberáme domov na stanicu, ktorá nás, celá vysvietená, už čaká.

stanica

Vzhľadom na to, že medzinárodné vlaky tu zastavujú len šesťkrát denne, nás v noci nič neruší, ale zato kosa je tu poriadna. Uprostred noci volá Jakub dežurnú, aby nám poriešila vykurovanie. Zapne nám klimatizáciu, následkom čoho po jej odchode teplota ešte o pár stupňov klesne a navyše poriadne fúka. Klimatizáciu teda radšej vypneme a vezmeme si deky zo zvyšných postelí. Chvíľu riešim dilemu - zamrznúť alebo udusiť sa, potom volím druhú možnosť a s hlavou pod dekami spím až do rána.

Aby som nekončila tak chladno, na záver jeden vtip z Vesiolych anekdot.
Viete, aký je rozdiel medzi pornom a Britney Spears? V porne je lepšia hudba.

Ale už musím spať, ráno nás čaká veľmi zaujímavý výlet.
Lúčim sa s vami s mierne morbídnym, sčasti nepreložiteľným pozdravom (zdroj - Vesiolyje anekdoty):
... Kak govorila Anna Karenina: "Do skorogo!"
(... Ako hovorila Anna Karenina: "Do skorého!" ["skoryj" znamená "skorý", v spojení so slovom "poezd" znamená rýchlik])


Pokračovanie nabudúce

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Dobré ráno

Dobré ráno: Schválili 80-tisíc, čudný galavečer stál viac ako polmilión

Ako ministerstvo kultúry dokázalo minúť oveľa viac, ako mu dovolili.

Stĺpček Petra Schutza

Súd v kauze vraždy ani nemôže prísť dosť skoro

Ján Kuciak a Martina Kušnírová si zaslúžia ešte jeden symbol.


Už ste čítali?