Môj prvý výlet do Drážďan bol pred rokmi, tatko bol zvedavý na tie kopy kameňa. Bolo to 25 000 obyvateľov, teda tých, čo tam mali trvalý pobyt, utečencov nikto nebol schopný porátať... Prečítaj Vonnegutov Bitúnok č.5 a navštív "drážďanský cintorín" v Mariánskych Lázňach. Druhý výlet tento rok v marci, na 3 dni. Galéria bola otvorená, aj Albertina, aj Múzeum mesta Drážďany, ale tam sa s vnučkou nechodí, je tam smutno. Vyhliadkový autobus nemá chybu. Volkswagen Manufaktur, Molkerei...Frauenkriche úžas. Až teraz som pochopilka, čo tam môj otec chcel vidieť. Bol zvedavý, ako mesto zrovnané so zemou a vypálené niekoľko metrov pod zem vstalo z popola. Obrazy mu boli ukradnuté. Je to asi paradox, ale pre mňa to malo atmosféru ako Leningrad s Piskarjevským cintorínom a Ermitážou. Sú obdobia dejín, za ktoré sa hanbíme doteraz. V septembri si to zopakujem, pridám si Meissen, milujem porcelán a jeho históriu. Trochu zabudnutý kút Nemecka, alebo príliš blízky, aby bol zaujímavý pre tých, čo dychtia po senzáciách? Mne sa tam veľmi páčilo.
Tým cenám v Nemecku a u nás sa netreba čudovať. Vždy platí, že pri zdroji je to lacnejšie ako vo vzdialenejších miestach. Vždy existujú náklady na prepravu a marža obchodníkov a o tom presne hovorí ten rozdiel v letákoch.
bol rok, kedy som tiež ešte videl Frauenkirche v troskách. Mal by som sa tam ísť opäť poprechádzať, asi budem zírať, čo človek dokáže ponaprávať a spätne postaviť...hádam vďaka tej precíznej evidencii, ktorá nezhorela.
po páde múru, už určite. Padli aj múry v blokácii zdravého rozumu. No sú tam ešte stále fanatici, hádam by obnovili aj NDR. Veď kúsok na východ, sa im to úspešne darí. Zmocnili sa opäť vlády...a opäť anektujú!
bola som vlani v decembri, dlho som planovala vianocnu atmosferu v drazdanoch a nesklamala, hlavne slavna drazdanska stola :)), semperova opera pripomina tu odessku, krasne, ako ste si udrzali vyse 40 rocnu znamost :)
Patrím k tým, ktorí tam boli pred r. 1989. Dokonca až dvakrát!:-) Mesto nič moc, zaujalo ma len to, čo bolo uchované z vojny, možno aj to bolo trochu umelé, ale zapôsobilo. Očarili ma ceny. Vtedy som mala malé deti, tak to, čo tam mali a koľko to stálo, hotový západ!:-)
So škodovkou a stanom sme išli na Rujanu. Doteraz spomínam v tom najlepšom. Prekrásna takmer trojtýždňová dovolenka. More síce studené, +17 C, ale počasie nám vyšlo a užila som si FKK.
aj ja ďakujem za Tvoje pekné spomienky. My sme vtedy boli s Ibojou aj v Binzi, to bolo tiež také baltické letovisko, ľudia sa tam opaľovali v prútených košoch. Asi pred tromi rokmi sme sa vybrali so synom k Baltu na jeden deň a tie koše tam fungujú dodnes napriek globálnemu otepľovaniu. :-)
Druhý výlet tento rok v marci, na 3 dni. Galéria bola otvorená, aj Albertina, aj Múzeum mesta Drážďany, ale tam sa s vnučkou nechodí, je tam smutno. Vyhliadkový autobus nemá chybu. Volkswagen Manufaktur, Molkerei...Frauenkriche úžas.
Až teraz som pochopilka, čo tam môj otec chcel vidieť. Bol zvedavý, ako mesto zrovnané so zemou a vypálené niekoľko metrov pod zem vstalo z popola. Obrazy mu boli ukradnuté.
Je to asi paradox, ale pre mňa to malo atmosféru ako Leningrad s Piskarjevským cintorínom a Ermitážou. Sú obdobia dejín, za ktoré sa hanbíme doteraz.
V septembri si to zopakujem, pridám si Meissen, milujem porcelán a jeho históriu.
Trochu zabudnutý kút Nemecka, alebo príliš blízky, aby bol zaujímavý pre tých, čo dychtia po senzáciách? Mne sa tam veľmi páčilo.
Ďakujem za doplnenie.