Teraz nám pršalo v Alpách a my sme prvé štyri dni bezmocne sledovali na salzburgskom kanáli živú panorámu - neviem ako vám, ale mne táto relácia nikdy nepripadala veľmi zaujímavá, no teraz som z obrazovky takmer nespustila oči - poprekladanú reportážami o záplavách v susedných dedinách. Neprezieravo som si do kufra nabalila 8 tričiek a jediný teplý pulóver, no prezieravo som prihodila Dostojevského, Turgeneva, Čechova, Puškina a Tolstého. Pozorný čitateľ sa iste dovtípi, čo ma k takému výberu inšpirovalo.:-)
A tak som prvé dni nášho pobytu prelúskala Biele noci, Prvú lásku, Asiu, množstvo Čechovových poviedok a Pikovú dámu.
Okrem toho sme sa potulovali po penzióne. Je to bývalá poľnohospodárska usadlosť v štýle, ktorý je tam rozšírený (fotené už za lepšieho počasia):
Veľa času sme trávili v maštali, kde bolo množstvo zvierat - zajace, mačky, škrečky, morčatá, barany a samozrejme poníky a kone:
Na základe mojich návštev v maštali som sa osobne zoznámila so všetkými jej obyvateľmi a dokázala som rozpoznať nielen koňa od poníka a kobylu od žrebca, ale aj jednotlivých členov podľa mena. A tiež som sa presvedčila o správnosti niektorých úsloví, ako napríklad:
čumieť ako teľa na nové vráta | smrdieť ako cap |
Akurát jedno mi nebolo celkom jasné - kto je tu čierna ovca rodiny?
Aj interiér penziónu sa niesol v rustikálnom štýle - domácke večere ukončovať jablkovou štrúdľou bolo v tejto jedálni mimoriadne príjemné.
A domácku atmosféru dopĺňali mačky a dva veľké salašnícke psy, ktoré sa potulovali voľne vo všetkých priestoroch, našu izbu nevynímajúc - toto je Axel.
A teraz niečo pre našu vernú blogovú čitateľku a diskutérku - táto fešanda sa volá Bianka:.-)
Izby neboli označené číslami, ale mali svoje mená - napríklad Schnönerkammer, Nettkammer (pekná izba, nežná izba) a naša bola Stiegenkammer (izba pri schodoch).
A že je vám aj toto povedomé?
No dosť, počas Kapitánovej dcéry prestalo pršať a my sme mali pred sebou ešte (už len?) tri dni pobytu. A využili sme ich do poslednej minúty. Nabalení skromným Lunchpacketom sme začali realizovať naše dovolenkové plány.
Konečne nám Alpy odhalili svoju krajšiu tvár:
Na potulkách sme si všímali aj zdanlivé maličkosti, ktoré nás vždy milo naladili. Či to už bola ochota personálu v obchodoch, obsluhy na lanovkách, ktorá nám nikdy nezabudla zaželať pekný deň, bezplatné a hlavne čisté toalety s mydlom a teplou vodou v každej nadmorskej výške.
Na turistických chodníčkoch sme stretávali hlavne starších ľudí - optimisticky naladených dôchodcov nad 70 rokov, s ktorými sme sa zdravili pozdravom "Grüß Gott". Spomenula som si, ako naše médiá zdôrazňujú vek v prípade nehôd v horách - keď postihne kolaps päťdesiatročného človeka, začnú biť na poplach a nevyhnutným doplnkom bulvárneho spravodajstva býva vyjadrenie lekárov, že "starí ľudia" nemajú preceňovať svoje sily (čo znamená asi toľko, že majú sedieť doma na zadku a pokúsiť sa tam zomrieť prirodzenou smrťou).
Tých starších sme stretali asi preto, že sme si vyberali trasy podobnej náročnosti - hore lanovkou a dolu - takisto.:-)
Bolo tam aj dosť ľudí z bohatých arabských krajín, ktorí do Álp utekajú pred horúcim letom u nich doma.
Títo sympatickí manželia boli z Kuvajtu.
Vo výške 2000 m nad morom je kaplnka, ktorú navštívila cisárovna Alžbeta, známa Sissy - bola veľkou cestovateľkou a hore vyšliapala z Zell am See peši, čím spropagovala tento kraj a odštartovala v ňom turistický ruch.
No pekný čas sme využili aj na iné radovánky - či to už bolo šantenie v bazéne patriacom penziónu (radšej sa ani nepýtajte, prečo sme v bazéne len my s Viktorkou - brrrrrrr, kto by do takej studenej vody okrem nás dobrovoľne vliezol?)
alebo posedenie pri pive z domáceho pivovaru (pivo zdarma každý deň medzi 10:00 a 22:00):-)
či večer so živou hudbou, presnejšie povedané so živým harmonikárom:-)
Každá rozprávka má svoj koniec - balíme (= hádžeme všetko do kufra)
Kapitánovu dcéru som ešte stihla dočítať, Tolstého už nie. Nevadí, veď o mesiac ideme na ďalšiu dovolenku a tak si ho vezmem so sebou. Tam, kde budeme, by síce pršať nemalo, ale pred tridsiatimi rokmi v Makarskej sme si mysleli to isté. Takže kišu vopred nevylučujem. Aj keby som bola radšej, keby sa nebo smialo kvôli anjelom, ktorí prišli na návštevu.
